Európsky priemysel odľahčí vodík. Slovensko nemusí byť na príťaž

Starý kontinent sa má v najbližších dekádach zmeniť dozelena. Plán okresať do roku 2050 emisie až na úroveň uhlíkovej neutrality núti kresliť reálnu mapu aj smerom k technológiám, ktoré boli ešte prednedávnom považované za futuristické fantázie. Európa dnes jasne hovorí, že bez masívneho nasadenia obnoviteľných zdrojov energie svoj cieľ nemá ako dosiahnuť. Palivom čoraz bližšej budúcnosti by sa tak mal stať vodík. Najmä ten, ktorého výroba je postavená výlučne na obnoviteľných zdrojoch.

Krátky čas na naskočenie do rozbiehajúceho sa vodíkového vlaku už beží, a kto ho chce využiť, musí konať rýchlo. Štartovacia pozícia Slovenska nie je na zahodenie. V prospech hrá plynárenská tradícia, štruktúra výroby elektriny, oceliari, montážne dielne automobiliek, ale najmä pozoruhodné ambície výskumníkov a súkromného sektora diktovať tempo rozvoja technológie v regióne.

Zelený pilier novej Európy

Vodík z obnoviteľných zdrojov by sa mal stať pilierom nadchádzajúcej dekarbonizácie európskeho priemyslu. „Vidím kľúčovú úlohu vodíka,“ vyhlásil v závere minulého roku eurokomisár pre klímu Frans Timmermans, ktorý vedie práce na takzvanom Európskom zelenom údele (European Green Deal). Jeho slová sa majú pretaviť do európskej vodíkovej stratégie. Jej pracovná verzia, ktorá unikla minulý mesiac, dokazuje, že „zelený“ vodík bude pre dosiahnutie zelených cieľov zásadný.

Z draftu vyplýva, že už v najbližších štyroch rokoch by mali byť v Európe rozmiestnené najmenej štyri gigawaty elektrolyzérov, teda výrobní vodíka, s ambíciou dosiahnuť desaťnásobok do roku 2040. Komisia odhaduje, že do roku 2030 by sa mohlo do elektrolyzérov investovať 13 až 15 miliárd eur a ďalších 50 až 150 miliárd do veterných turbín a solárnych panelov, ktoré budú továrne na vodík poháňať.

Zdroj: Trend.sk

Práve obnoviteľné zdroje elektriny majú byť stredobodom podpory novej vodíkovej infraštruktúry. Komisia v uniknutom pracovnom dokumente naznačuje ochotu akceptovať okrem „zeleného“ vodíka z obnoviteľných zdrojov „modrý“ vodík, získavaný zo zemného plynu. Podmienkou je, že uvoľnený uhlík sa bude zachytávať a uskladňovať. Úplnú stopku by mal dostať „sivý“ vodík zo zemného plynu, pri ktorom sa uvoľňujú emisie CO2.