Správy, ktoré cez víkend predložili svetu mimovládne organizácie pôsobiace priamo v Turecku, navyše pripomenuli trvajúc otázniky, či sa tento štát vôbec dá označovať za „bezpečnú krajinu“, kam možno ľudí snažiacich sa nájsť bezpečie pred konfliktom a prenasledovaním vôbec vracať.

Mimovládne organizácie totiž v posledných dňoch oznámili prípady, keď turecká strana použila ostré náboje proti migrantom zo Sýrie či keď také osoby v zásade násilne a proti ich vôli vrátila do Sýrie.

Grécky parlament príslušný zákon schválil v zrýchlenom konaní. Krajina však stojí pred zložitým logistickým problémom – do Turecka by mala vrátiť tisíce ľudí, ktorí za posledné dva týždne dorazili na grécke ostrovy.

Právne podklady a rozhodovanie má zabezpečiť malá „armáda“ gréckych a európskych expertov a úradníkov, správy z miesta však zatiaľ hovoria o nedostatočných kapacitách a rastúcom napätí v táboroch, kde sú teraz migranti fakticky internovaní.

Po tom, čo sa dohoda medzi úniou a Tureckom uzavrela, sa počty prichádzajúcich zjavne znížili. Napriek tomu však každý deň pripláva niekoľko stovák ľudí. V marci tak podľa štatistík do Grécka priplávalo 26 500 osôb, v predchádzajúcich dvoch mesiacoch spolu 125-tisíc ľudí.

Je otázka, ako sa Gréci vyrovnajú so situáciou, keď sa migranti jednoducho nebudú chcieť nechať naložiť na lode späť do Turecka

Niektoré mimovládne organizácie na protest proti novým pravidlám navyše prestali na ostrovoch pracovať, už teraz sú centrá beznádejne preplnené. Rešpektovaný Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktorý tiež na protest proti situácii obmedzil svoje pôsobenie, hovorí o vážnych nedostatkoch celej novej schémy a predovšetkým o trvalo sa zhoršujúcich podmienkach v táboroch.

Prinajmenšom v jednom prípade, na ostrove Chios, sa utečenci dokázali z detenčného zariadenia dostať a vo veľkom počte sa vydali do miestneho prístavu v snahe dostať sa na grécku pevninu.

Celá vec, ktorú Európska únia prezentuje ako podstatnú, ale nie jedinú časť svojho plánu na zvládnutie migračnej krízy, tak má skutočne niekoľko zásadných otáznikov. Prvým je právny a zjavný bol od začiatku. Dohoda hovorí o návrate „všetkých migrantov“ do Turecka ešte predtým, než sa začne zaoberať právnickými detailmi o nevyhnutnosti posúdiť ich azylové žiadosti individuálne a v súlade s medzinárodným právom.

Európska strana argumentuje názormi dvoch svojich právnych služieb v tom zmysle, že posúdenie každej jednotlivej žiadosti o azyl sa uskutoční a o plošné deportácie teda nejde. Únia však dáva vopred najavo, že takpovediac všetky žiadosti budú z niekoľkých rôznych dôvodov odmietnuté či zamietnuté. Vybavenie azylových žiadostí bude trvať zrejme niekoľko ďalších týždňov, prvé návraty by sa tak mali týkať tých, čo o azyl v Grécku vôbec nepožiadali.

V praxi však celá táto konštrukcia závisí – napriek výhradám OSN a mimovládnych organizácií – predovšetkým od praktického vykonania, ktoré bude musieť v budúcich dňoch a týždňoch zabezpečiť Grécko. O jeho schopnosti účinne a adekvátne reagovať na dramatický vývoj v migračnej kríze si však nik veľké ilúzie nerobí. A je otázka, ako sa Gréci vyrovnajú so situáciou, keď sa migranti jednoducho nebudú chcieť nechať naložiť na lode späť do Turecka.

Aj Turecko bude musieť preukázať, že je pre navrátených migrantov skutočne bezpečnou krajinou. Európe sa taký pohľad na Ankaru teraz hodí, dlhodobo to však môže znamenať komplikácie. Predovšetkým ak sa potvrdí informácia o tvrdom tureckom postupe voči tým, čo sa do krajiny teraz snažia zo Sýrie dostať.

Veľmi rýchlo sa ukáže, či koniec migračnej krízy dokážu zabezpečiť dve krajiny, ktorých vzájomné vzťahy sú dlhodobo zlé, ktorých byrokracia má byzantskú tradíciu a ktorých prax, pokiaľ ide o ľudské práva, vzbudzuje prinajmenšom otázniky.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.