Európskej únii uteká juhoamerický vlak

Obchodná vojna Európskej únie s Ruskom poškodzuje obe strany. Dvadsaťosmičke sa výraznejšie nedarí kompenzovať straty na ruských trhoch (obzvlášť v agrosektore) rozširovaním vývozu na porovnateľne veľké trhy. Stagnuje dopyt z Číny a nádejných partnerov v Južnej Amerike preťahujú na svoju stranu Spojené štáty. Týka sa to najmä členov obchodného bloku Mercosur, kde dochádza k posunu, ktorý by Európania nemali nečinne prehliadať.

Štvrťstoročie prehliadania

Južná Amerika vytvára súhrnný ročný HDP (meraný paritou kúpnej sily) prevyšujúci šesť biliónov dolárov. Dvanásť juhoamerických krajín sa združuje v dvoch dominantných obchodných blokoch: Mercosur a Pacifická aliancia.

Známejší je prvý z nich, najmä preto, že v ňom figurujú tradičné lokomotívy juhoamerickej ekonomiky: Brazília a Argentína. Spoločným menovateľom tejto juhoamerickej pätorky je poloha pozdĺž pobrežia Atlantiku (s výnimkou vnútrozemského Paraguaja) a vysoká bariéra v prístupe k Pacifiku v podobe Ánd – pevninského pohoria v celkovej dĺžke takmer osemtisíc kilometrov.

V Argentíne, Brazílii, Paraguaji, Uruguaji a Venezuele žije bezmála tristo miliónov obyvateľov, prepojených jazykovými, kultúrnymi a historickými transatlantickými spojivami so Španielskom a s Portugalskom. Sú členmi (spolu s ostatnými španielsko- a portugalskojazyčnými krajinami Latinskej Ameriky) Organizácie ibero-amerických štátov. Tá má vyše 712 miliónov obyvateľov a poskytuje Európskej únii prostredníctvom Španielska a Portugalska jedinečnú, no hriešne zanedbávanú platformu na prehlbovanie všestranného pôsobenia starého svetadielu na nový.

Takmer štvrťstoročie poskytoval politický vývoj v Južnej Amerike príležitosť Európskej únii zapĺňať isté mocenské vákuum, vytvorené v dôsledku úsilia väčšiny juhoamerických štátov emancipovať vzťahy so severoamerickým hegemónom.

Ostáva na škodu únie, ako vehementne uprednostňovala priority Nemecka a nových členských štátov v strednej a východnej Európy smerom na Balkán, Ukrajinu, Turecko a Rusko na úkor budovania mostnej sústavy cez Atlantik do Latinskej Ameriky.

Španielsko-portugalské duo z Iberského polostrova, ktorý oddeľujú od zvyšku Európy vysoké Pyreneje, sa nedokázalo zbaviť v Berlíne a inde v strednej Európe imidžu zaostalej periférie. Ten sa pejoratívne upevnil po vypuknutí svetovej finančnej krízy 2007/2008 a následnej krízy v eurozóne, keď Portugalsko so Španielskom dostali označenie chorých mužov Európy ako súčasť pätorky krajín so zlyhávajúcim hospodárstvom. Polepených ponižujúcim skupinovým štítkom PIGS (Portugalsko, Taliansko, Grécko a Španielsko).

Európska únia kráčala pod taktovkou Berlína na východ. Najprv aby upevnila mladé východoeurópske členské krídlo a neskôr za východnými partnerstvami na Balkán a do postsovietskeho východoeurópskeho priestoru. Berlín a Brusel sa po celé to štvrťstoročie po páde železnej opony mohli spoliehať na podporu integračnému úsiliu smerom na východ zo strany Severoatlantickej aliancie. Spojené štáty však pri tom nepovzbudzovali rovnakou mierou podobnú diplomatickú a investično-obchodnú ofenzívu európskych spojencov do Južnej Ameriky.

Španielsko otvorilo v období hospodárskeho boomu krátko pred krízou 2007/2008 hranice státisícom migrantov z Južnej Ameriky. V nasledujúcich rokoch ich potom