Európskej agroprodukcii svitá na lepšie časy

Éra úspornosti, ktorá sa tento rok presadzuje v európskej dvadsaťsedmičke ako odpoveď na riziká privysokých rozpočtových schodkov, neobchádza ani najpahltnejšieho pojedača z úniového rozpočtu – Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP). Po troch desaťročiach redukčných diét pohltila vlani SPP vyše dve pätiny výdavkov zo spoločnej pokladnice. Európska komisia si aj tento rok láme hlavu nad zefektívnením vynakladaných prostriedkov. Do prehodnocovania celého konceptu SPP zaangažovala odbornú a laickú verejnosť a minulý mesiac vyhodnocovala tisícky podnetov.

Príležitosť pre verejnosť

Pol miliardy občanov EÚ dostalo príležitosť vyjadrovať sa k SPP od 12. apríla do 11. júna. Bolo to v období, keď sa politický Brusel a bankový Frankfurt trápili nad solventnosťou Grécka i ďalších narušovateľov rozpočtových pravidiel eurozóny. Spoločná mena chradla a Európania si po prvý raz masovo uvedomovali neudržateľnosť míňania nad pomery. Košatý projekt SPP si vlani vyžiadal 55 miliárd eur zo 131-miliardového rozpočtu únie, teda takmer 42 percent. Pôvodný návrh na tento rok rátal s vyčlenením 57,6 miliardy eur zo 135,6-miliardového rozpočtu, čo by bolo 42,2 percenta. Na jar sa však postoje obyvateľstva vystrašeného i rozhnevaného nad gréckou márnotratnosťou náhle pootočili. Škrtanie rozpočtových položiek na úrovni národných štátov priaznivo zarezonovalo a zdalo sa, že odvahu okresávať prejaví európska verejnosť aj pri cizelovaní SPP.

Dvojmesačná debata prebiehala prevažne na internete prúdením názorov a návrhov „z terénu do centra“. Nepoužívali sa metodiky prieskumu verejnej mienky a zozbierané výsledky odrážajú mienku tých, ktorí sa chceli vyjadriť. Najhlasnejší boli Nemci. Z celkového počtu 5 473 príspevkov ich prišlo z najľudnatejšej a hospodársky najsilnejšej krajiny únie vyše štvrtiny. Veď Nemcom išlo o ich peniaze. Osemdesiatdvamiliónové Nemecko je najväčším celkovým prispievateľom na SPP, i keď nie najväčším na osobu – tým je Holandsko.

Hneď po Nemcoch sa v najhojnejšom počte (1 053 alebo 19,2 percenta) zapojili do debaty Poliaci. Nie div, poľnohospodárstvo poskytuje obživu dvadsiatim percentám Poliakov, čím držia v EÚ primát. Slovákov sa ozvalo iba trinásť a Čechov relatívne ešte menej – devätnásť. Popri verejnosti odovzdalo Európskej komisii podnety 93 záujmových skupín a 80 výskumných ústavov a iných organizácií. Európska komisia na margo verejnej diskusie uviedla, že odpovede „poslúžia ako podklady pre tvorcov politík“.

Vrúcne vzťahy k SPP

Hoci výsledné dvanástoro záverov verejnej diskusie (je uvedené v rámci) nevyznieva príliš proreformne, ukazuje vytriezvejúci posun oproti tradičnému idealistickému vzťahu verejnosti k SPP. Predošlý stav ilustruje Eurobarometer z 10. marca tohto roka s odpoveďami z obdobia 13. novembra až 9. decembra 2009. Vtedy 90 percent respondentov podporilo poslanie SPP a udržanie jej rozpočtu. Najviac Gréci (96 percent) a najmenej Briti (80 percent). Dve tretiny opýtaných odobrilo výšku rozpočtu SSP, keď ho označilo za primeraný alebo nízky. Len sedemnástim percentám sa javil ako privysoký. Sedem z desiatich účastníkov ankety bolo za to, aby sa rozpočet SPP v nadchádzajúcich desiatich rokoch nemenil alebo zvýšil.

Do zoznamu otázok prvýkrát vplávala koncom vlaňajška často traktovaná tematika globálneho otepľovania, resp. klimatických zmien. Napriek mohutnej mediálnej príprave na decembrovú kodanskú konferenciu o klimatických zmenách si však 61 percent opýtaných nemyslelo, že by poľnohospodárstvo patrilo medzi hlavných vinníkov za klimatické zmeny. No 77 percent respondentov sa obávalo, že klimatické zmeny značne ovplyvnia agroprodukciu EÚ. Osem z desiatich súhlasilo s názorom, že EÚ má pomáhať farmárom zmeniť spôsob práce v záujme boja proti klimatickým zmenám.

K reformám cez klimatické zmeny

Za takýchto okolností by sa dalo otepľovanie, resp. klimatické zmeny použiť ako prostriedok, pomocou ktorého by Európska komisia mohla argumentačne presadzovať racionalizáciu SPP. Nabádanie Európanov na úsporné vynakladanie spoločných únijných prostriedkov je menej účinné ako tých národných.

Stúpenci utiahnutia opasku v rozpočte poľnohospodárskej politiky únie narážajú popri laickej verejnosti na iný a vplyvnejší obranný val. Postavili ho poslanci Európskeho parlamentu, keď prijali minulý mesiac správu škótskeho europoslanca Georgea Lyona, volajúcu po zachovaní SPP a priamych platieb farmárom z rozpočtu EÚ. I zákonodarcovia však pripúšťajú nevyhnutnosť prispôsobiť chod a štruktúru SPP potrebám boja proti klimatickým zmenám. Lisabonská zmluva rozšírila kompetencie europoslancov a EK nemôže zreformovať SPP bez ich súhlasu. Súčasný rozpočtový cyklus SPP vyprší v roku 2013 a EK sa chystá predložiť v novembri tohto roku oficiálne diskusné podklady na reformu SPP. V júni 2011 by z nich chcela sformulovať legislatívne návrhy na reformu SPP na obdobie 2014 až 2020.

Globálny kontext

Európsku komisiu tlačia dlhé roky k činom obchodní partneri z ostatných svetadielov. Najmä africké rozvojové štáty si zvykli pranierovať EÚ zo znevýhodňovania agroproducentov z rozvojových krajín subvenciami zníženými cenami na svetových trhoch. Prehliadajú však skutočnosť, že spomedzi najvyspelejších štátov v skupine OECD nie je EÚ najväčším hriešnikom. Údaje OECD zo začiatku júla ukazujú, že platby a iné formy podpory vyplývajúce z SPP sa podieľajú na príjmoch farmárov v EÚ 23 percentami, o percento vyšším podielom, ako je priemer OECD. I tak Európsku úniu zatieňuje z hľadiska štátnych platieb a subvencií národnému agrosektoru Turecko (34 percent), Japonsko (47), Južná Kórea (52), Island (53), Švajčiarsko (58) a Nórsko (61 percent).

Kým EK urýchľuje transformáciu SPP na inštrumentárium pre krajinotvorbu, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám, začína agroprodukčnému potenciálu EÚ žičiť dynamika svetového hospodárstva a svojím spôsobom i príroda. Poveternostné extrémy v Rusku, Číne, Pakistane a v juhovýchodnej Ázii a v iných regiónoch planéty ochromili miestnu agroprodukciu na dve až tri vegetačné sezóny. Farmári EÚ môžu plnšie využiť vlastné kapacity a vyvážať viac ako dosiaľ. Agrokomodity dražejú a potreba dotovať mizne. O dopyt na svetových trhoch sa budú v nadchádzajúcich rokoch starať rýchlo rastúce ekonomiky Číny, Indie a juhovýchodnej Ázie. O nasýtenie tamojších troch miliárd čoraz náročnejších a kúpyschopnejších spotrebiteľov budú súťažiť agroproducenti z EÚ, Severnej a Južnej Ameriky, Austrálie a Ruska a nemusia sa pritom navzájom hrýzť. Prezieravá reforma SPP bude môcť viac zohľadňovať nové potreby svetového trhu a menej výčitky z minulosti.