Európska únia stráca dôveryhodnosť v boji proti zmene klímy

Tridsaťjeden stupňov, ktoré v nedeľu namerali v tieni teplomery, je pre egyptské letovisko Šarm aš-Šajch na brehoch Červeného mora ideálna teplota. Príjemne sa v nej leží pri hotelovom bazéne alebo potápa pri tunajších koralových útesoch. Žiadna klimatická dráma.

Veľká časť delegátov z desiatok tisíc delegátov svetovej klimatickej konferencie OSN COOP 27 navyše trávila čas v klimatizovaných konferenčných miestnostiach, kde až do nedeľného dopoludnia rokovala o záverečnom dokumente. Ten sa tentoraz rodil podľa svedectva mnohých priamych účastníkov veľmi, veľmi ťažko.

A to až do tej miery, že delegácia Európskej komisie (EK) v sobotu oznámila, že je pripravená odísť bez toho, žeby sa prítomní dohodli na kompromisnom záverečnom dokumente.

Nakoniec sa však predsa len podarilo záverečný dokument prijať a v nedeľu predpoludním, dva dni po pôvodnom termíne ukončenia samitu, s ním mohol minister zahraničných vecí hostiteľského Egypta Samí Šukrí zoznámiť novinárov aj svet. 

Fond je, pravidlá nie 

Oproti minuloročnej konferencii v britskom Glasgowe sa v Egypte podaril iba jeden veľký krok vpred. A to založením špeciálneho fondu na kompenzáciu škôd spôsobených zmenou klímy obzvlášť zraniteľným krajinám. Fond síce hospodársky najvyspelejšie krajiny sveta už roky najpostihnutejším a najchudobnejším štátom planéty sľubovali, ale až v Šarm aš-Šajchu skutočne uzrel svetlo sveta. 

„Chudobnejšie krajiny majú dostávať prostriedky na zmiernenie neodvrátiteľných dôsledkov otepľovania Zeme, ako sú stále častejšie suchá, záplavy a búrky, ale aj stúpajúca hladina morí a vznik púští,“ citovala zo záverov samitu nemecká agentúra DPA.

„V závere sa nepíše o konkrétnych sumách ani o tom, kto bude peniaze poskytovať,“ napísala agentúra. Uvádza však, že zvýhodnené majú byť krajiny, ktoré sú obzvlášť ohrozené, na čo naliehala Európska únia (EÚ), ktorá bude jedným z veľkých prispievateľov do fondu. EÚ tak chce zabrániť tomu, aby sa z fondu stal len ďalší peňazovod do krajín tretieho sveta. 

Veľký boj o to, ako fond bude nakoniec vyzerať, kto všetko doň bude prispievať (Západ tvrdí, že by to mali byť aj rozvíjajúce sa a bohatnúce ekonomiky ako napríklad Čína), koľko peňazí v ňom bude a kto a na čo ich bude rozdeľovať, však asi dve stovky účastníckych štátov ešte len čaká na budúcom samite v Zjednotených arabských emirátoch.

Podľa Česka, ktoré teraz predsedá EÚ, sa však základnú zhodu podarilo dosiahnuť už teraz. „Do fondu pre zraniteľné krajiny budú novoprispievať aj tie štáty, ktoré sa doteraz hodnotili ako rozvojové, no v skutočnosti sú už rozvinuté,“ uvádza splnomocnenec českej vlády Ján Dusík. 

Žiadne drastické znižovanie 

Egyptské predsedníctvo samitu muselo vyvinúť veľké úsilie, aby záverečný dokument obsahoval aspoň to málo, čo v ňom je. „Úpenlivo vás žiadam, aby ste schválili navrhované rozhodnutia, ktoré vám predstavím,“ vyzval Šukrí pred skončením záverečnej plenárnej schôdze samitu.

„Svet sa pozerá, vyzývam nás všetkých, aby sme splnili očakávania, ktoré do nás vkladalo svetové spoločenstvo. Najmä tí, ktorí sú najzraniteľnejší a napriek tomu prispeli ku klimatickej zmene najmenej.“

Samit však na urýchlenie znižovania emisií skleníkových plynov vyzval len veľmi všeobecne a potvrdil postupné ukončovanie využívania uhlia na výrobu energie dohodnuté na predošlých samitoch. V platnosti zostáva aj záväzok z Parížskej konferencie OSN, že cieľom je udržať zvýšenie teploty o 1,5 stupňa Celzia oproti predpriemyselnému obdobiu.

Aj to však niektorí politici v čase blížiacej sa ekonomickej recesie a celosvetovej energetickej krízy považujú za úspech. „Samozrejme, to nestačí, ale je to naliehavo potrebný politický signál na znovunadobudnutie stratenej dôvery,“ uviedol v nedeľu na Twitteri generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý sa súčasne posťažoval, že návrhy na „drastické zníženie“ emisií skleníkových plynov sa vo väčšine krajín sveta nestretli s podporou.