Európska únia sa bude rozširovať až po obmedzení práva veta

V pražskom kongresovom centre sa v podivnej atmosfére takmer pustého obrovského domu konajú neformálne samity Rady Európskej únie, ktoré Praha hostí v rámci svojho predsedníctva EÚ. Po ministroch vnútra, spravodlivosti a životného prostredia sa v kongresovom centre zišli únioví ministri pre európske záležitosti.

Popritom, že sa z obrovských okien kongresového centra mohli kochať jedným z najkrajších pohľadov na Prahu, riešili za prítomnosti slovenského podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča a jeho českej kolegyne Věry Jourovej kľúčovú otázku európskej budúcnosti, a to problém, či je Európska únia za súčasného stavu fungovania európskych inštitúcií schopná rozšíriť sa.

Ťažká úloha Česka

Tlak na zjednodušenie fungovania Únie v poslednom čase silnie, ako ukázal aj pražský samit. Prichádza nielen od niektorých členských štátov, ale aj od Európskeho parlamentu a samotných občanov Únie.

„Považujeme za úlohu predsedníctva pokúsiť sa túto debatu moderovať a urobiť prieskum ochoty jednotlivých krajín napríklad v otázke zmeny hlasovania v Rade EÚ,“ uviedol český minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek. Odvolal sa pritom aj na závery Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá za účasti tisícov sociologicky vybraných európskych občanov prebehla v minulých mesiacoch.

„Vzišlo odtiaľto silné odporúčanie na opustenie jednomyseľnosti a prechod ku kvalifikovanej väčšine. Všetci vieme, že politicky je to vec veľmi sporná a konfliktná. Nebude zrejme možné, aby sa v zahraničnej a bezpečnostnej politike zrušil princíp jednomyseľnosti,“ uviedol M. Bek.

„Musíme sa však pokúsiť o férovú debatu tam, kde by to bolo možné. Aj preto, že táto debata súvisí s perspektívou reálneho rozširovania Európskej únie,“ vyhlásil český minister.

„Viacero krajín otázku zrušenia jednomyseľnosti v rozhodovaní EÚ a otázku rozšírenia spája. Úlohou predsedníctva je túto debatu veľmi otvorene moderovať, hoci hľadanie kompromisu bude veľmi komplikované,“ uviedol M. Bek. Počas jesene však Rada EÚ túto otázku na riadnom zasadnutí otvorí, ale konečné rozhodnutie M. Bek nečaká.

Právo veta a rozšírenie

Tlak na to, aby jeden štát nemohol blokovať a vydierať zvyšok Európskej únie, ako sa to nedávno stalo napríklad v prípade ropného embarga a veta Maďarska, je predovšetkým zo strany veľkých európskych krajín. Nemecko napríklad úplne jasne podmieňuje rozšírenie Európskej únie na Balkán zásadným rozšírením hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Napríklad práve v zahraničnopolitických otázkach.

„Jedným z bodov, ktorý je pre spolkovú vládu nesmierne dôležitý, je to, aby v zahraničnej politike existovalo menej možností veta, aby sme boli schopní konať. A v súčasnom zmluvnom rámci na to už existujú možnosti. Mali by sme preto teraz spoločne ako európske inštitúcie diskutovať o tom, ako to najlepšie dosiahnuť,“ uviedla pre bruselský server Euractiv nemecká ministerka pre Európu a klímu Anna Lührmannová.

„Agresívna ruská vojna vytvorila v tejto oblasti úplne novú dynamiku, pretože EÚ konala a reagovala jednotne a rozhodne ako nikdy predtým,“ uviedla. „A myslím si, že v členských štátoch rastie povedomie o tom, že v meniacom sa geopolitickom kontexte musíme skutočne zaujať rozhodnejšiu spoločnú pozíciu. Preto si myslím, že diskusia o tejto otázke je určite možná,“ dodáva A. Lührmannová.