Európsky parlament neprekvapil. Minulý týždeň splnil svoje hrozby a jasnou väčšinou hlasov odmietol podobu dlhodobého rozpočtu Európskej únie na roky 2014 až 2020. Pritom členské štáty sa na nej zhodli vo februári až na druhý pokus a po veľmi útrpnom boji sprevádzanom mnohými kompromismi a ústupkami. Ich lídri vtedy v reakcii na úspory, ktorými prechádzajú národné rozpočty, zoškrtali sedemročný finančný rámec vo výdavkoch na 960 miliárd eur. Má tak o desiatky miliárd menej, než s čím pôvodne prišla Európska komisia aj než požadovali zákonodarcovia. Lenže práve s nimi sa krajiny musia dohodnúť na konečnej podobe, aby plán mohol začať platiť od začiatku budúceho roka.
Osud finančnej perspektívy, ako sa dlhodobému rozpočtu v únijnom žargóne hovorí, je tak neistý. Žeby sa nakoniec obe znesvárené strany nejako nedohodli, mi vzhľadom na to, koľko do toho už bolo nainvestovaného kapitálu aj akým problémom by Európa mohla čeliť, nepripadá veľmi reálne. Odloženie štartu „sedemročnice“ z teraz plánovaného začiatku roku 2014 na neskôr je však pokojne možné. Teraz sa totiž rozbehne zložité handrkovanie medzi zástupcami členských krajín a Europarlamentu a pri ňom nikdy nie je nič dopredu isté.
Europoslanci si nadiktovali podmienky a body, ktoré sú pre nich kľúčové. Nejde im vraj o čísla, ale o štruktúru rozpočtu. Chcú väčšiu flexibilitu v možnosti presúvať peniaze medzi kapitolami a rokmi a vo využívaní neminutých prostriedkov. Požadujú, aby sa EÚ po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konajú v roku 2014, na podobu rozpočtu znovu pozrela a prípadne prestavila parametre. Mnohých europoslancov totiž navrhované škrty dráždia a chceli by ich prehodnotiť v prípade, že by sa európskemu hospodárstvu začalo lepšie dariť a plánované úspory by sa mohli ukázať ako príliš škrtiace ekonomiku.
Pomerne významná je aj požiadavka, aby štáty našli necelé tri miliardy eur za nepreplatené výdavky za vlaňajší rok a zaviazali sa doplatiť, čo chýba v rozpočte na tento rok. Tým chcú zabrániť, aby únia vstupovala do budúceho rozpočtového obdobia s deficitom. Že by krajiny na povel zákonodarcov túžili v tejto chvíli siahnuť do svojich pokladníc, už tak nariekajúcich pod ťarchou krízy, nemožno veľmi očakávať. Navyše presná výška sumy, ktorá bude potrebná za tento rok, bude jasná až koncom roka.
Ak sa má dosiahnuť dohoda, budú musieť obe strany v niečom cúvnuť, aby sa protivníci mohli pred novinármi aj sami pred sebou pochváliť a deklarovať víťazstvo. Skúsenosti z minulosti aj načasovanie debát predpokladajú tvrdé prestrelky, v ktorých sa určite nebude šetriť hrozbami aj silnými slovami. Nahráva tomu aj skutočnosť, že sa pozvoľna blíži koniec funkčného obdobia Európskeho parlamentu. Europoslanci sa určite v snahe pritiahnuť pozornosť budú pokúšať merať svoje svaly, aby sa pred voličmi ukázali v dobrom svetle a zabezpečili si znovuzvolenie.
Konkurentov, ktorí sa budú snažiť o dobre platené a svojím spôsobom aj prestížne kreslá, je veľa. Tlak je jednak z vlastných radov, lebo narastá napätie okolo podoby budúcich kandidátok, jednak z vonkajška, lebo oponenti sa, samozrejme, snažia poukazovať na prešľapy a chyby, aby si sami zlepšili svoj imidž. Do toho všetkého prinajmenšom v niektorých krajinách vstúpi fakt, že počet europoslaneckých postov bude treba zredukovať. Dôvod je jednoduchý. Lisabonská zmluva ráta s tým, že sa počet zákonodarcov zníži na 751. Lenže dnes ich je 754 a po vstupe Chorvátska ich množstvo narastie až na 766.
Europoslanci minulý týždeň navrhli, ako by ich vlastná redukčná diéta mala vyzerať. Nemci by prišli o troch svojich zástupcov a ďalších dvanásť krajín vrátane Česka o jedného. Slováci však môžu byť v tomto smere v pokoji. Aj naďalej by im malo zostať trinásť zákonodarcov ako dosiaľ, teda v prípade, že členské štáty dajú parlamentnému návrhu zelenú. Slovensko bude zrejme držať palce, aby sa dohodu o finančnej perspektíve nakoniec podarilo nájsť a aby mohla začať platiť. Celkovo však Bratislava môže byť veľmi spokojná, najmä vďaka tomu, koľko peňazí môže v ďalšej „sedemročnici“ získať z európskych fondov.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 11/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
