Európa vs. Klaus

Byť Čechom v centre Európskej únie nie je v poslednom období príliš jednoduché. Ak ktokoľvek pokladal Poľsko za toho, kto robí ťažkosti v čase vlády dvojčiat Kaczynských, v porovnaní so súčasným Českom toto označenie značne viazne. Na vine nie je nik iný než český prezident Václav Klaus, ktorý nielenže stále nepodpísal Lisabonskú zmluvu, ale minulý týždeň prišiel s novou podmienkou. Ak si českí diplomati či českí novinári mysleli, že si po náročnom predsedníctve aspoň trochu odpočinú v bežnej únijnej prevádzke, mýlili sa.

V. Klaus síce zmluvu podpísať v súčasnosti nemôže, pretože musí počkať až na verdikt Ústavného súdu, ale sám tak vraj ani neurobí, kým EÚ k zmluve nepripojí ubezpečenie, že Listina základných práv a slobôd, na ktorú únijný dokument odkazuje, neohrozí platnosť tzv. Benešových dekrétov. Požiadavka je o to prekvapivejšia, že prezident s ňou prišiel takpovediac dva roky po podpise zmluvy. Podľa českej ústavy pritom práve prezident vyjednáva medzinárodné zmluvy a mal tak veľa možností urobiť v uplynulých rokoch. Súčasné Klausovo správanie skôr nahráva úvahám o úmyselnom zdržiavaní a znova tak oživuje teórie, že podpis bude odďaľovať tak dlho, kým konzervatívci nevyhrajú v britských voľbách a nevyhlásia o „Lisabone“ referendum. Paradoxne by tak prezident, ktorý sa vo svojich prejavoch rád bije o národné záujmy, uprednostnil záujmy inej krajiny.