Európa smeruje k stagflácii, našim podnikateľom dá vláda navrch aj povinnosť e-faktúry

Stagflácia je najväčším nebezpečenstvom pre zotavovanie európskej ekonomiky z koronakrízy, varoval bývalý taliansky premiér, profesor ekonómie Mario Monti (na titulnej snímke). V rozhovore pre CNBC povedal, že obrovské monetárne a fiškálne stimuly na podporu ekonomík môžu spôsobiť zrýchlenie inflácie. Zároveň sa však zvyšuje počet faktorov obmedzujúcich flexibilitu produkcie.

Stagflácia je stav, keď je inflácia vysoká, pričom ekonomika stagnuje alebo rastie len veľmi slabo a nezamestnanosť zostáva zvýšená.

Zložený index nákupných manažérov (PMI) spoločnosti IHS Markit pre eurozónu, ktorý meria aktivitu v priemysle aj službách, podľa rýchleho odhadu v auguste klesol na dvojmesačné minimum 59,5 bodu zo 60,2 bodu. Napriek zníženiu zostáva vysoko nad 50-bodovou hranicou, oddeľujúcou pokles aktivity od jej expanzie.

Mnoho ekonómov však znepokojuje strata dynamiky oživovania regiónu. Jedným z dôvodov sú problémy v rámci dodávateľských reťazcov, ktoré zasiahli európsky výrobný sektor. Navyše, nárast platov môže spôsobiť zvýšenie inflačných tlakov.

Podľa Montiho môžu ekonomiky nielen v Európskej únii začať zažívať elementy stagflácie, ktorou mnoho krajín prešlo v 70. rokoch minulého storočia. Preto bude podľa neho veľmi dôležitý opatrný, racionálny a koordinovaný prechod od potrebnej veľkej monetárnej a fiškálnej podpory k normalizácii situácie.

Monti poskytol rozhovor počas Ambrosettiho fóra Európskeho domu v severotalianskom meste Cernobbio.

E-faktúra vyvoláva odpor podnikateľov

Plánované zavedenie e-faktúry, ktoré má prispieť k zníženiu daňovej medzery pri výbere dane z pridanej hodnoty, zvýši administratívne zaťaženie podnikateľov a niektoré návrhy sú v praxi nerealizovateľné. Upozornila na to Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) na sociálnej sieti.

Ministerstvo financií (MF) SR, ktoré návrh v súčasnosti pripravuje, odmietlo, že sa zmenou legislatívy zvýši administratívna záťaž.

„Podnikatelia budú vykazovať to isté štátu dvakrát,“ upozornila však RÚZ. Pribudnú im nové povinnosti a zvýšia sa náklady na počítačový softvér a služby externých účtovníkov.

Organizácia upozornila, že povinnosť posielať e-faktúry sa môže dotknúť množstva subjektov, ktoré doteraz pre konečného zákazníka žiadne faktúry nevystavovali, napríklad správcov bytov. Niektoré návrhy sú navyše podľa združenia podnikateľov v praxi nerealizovateľné, napríklad pre e-shopy.

Mzda a kúpna sila Slovákov

Slovenskí zamestnanci si po prepočte cez paritu kúpnej sily môžu za priemernú mzdu nakúpiť menej tovarov a služieb ako napríklad Turci, Bulhari či Rumuni. Podľa údajov Eurostatu a po takomto prepočte je Slovensko na poslednom mieste spomedzi porovnávaných krajín. Vyplýva to z analýzy Asociácie sociálno-ekonomických analytikov.

„Uvedené tvrdenie pôsobí ako hoax, ale je vo svojej podstate pravdivé. Porovnávanie nominálnych hodnôt priemerných miezd je nerelevantné, keďže v porovnávaných krajinách nie sú porovnateľné cenové hladiny,“ vysvetlil analytik Ján Košč.

V zákone o obstarávaní sú riziká

Niektoré body v novele zákona o verejnom obstarávaní môžu zvýšiť riziko korupčného správania, upozornili nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital v liste poslancom. Novela je na programe schôdze Národnej rady SR.

Za výrazne rizikové považujú organizácie to, že nebude možné podať námietky pri podlimitných zákazkách na tovary a služby v hodnote od 300-tisíc do milióna eur bez DPH. Ide pritom o veľký počet zákaziek. O podlimitné zákazky majú záujem najmä malé a stredné firmy a chýbajúce obranné mechanizmy môžu mať pre ne závažné následky.

Optimálny zisk je problematický pojem

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) navrhuje časť reformy zdravotníctva vypustiť. Ide o časť, ktorá pre zdravotné poisťovne zavádza pojem „optimálny zisk“.

Tomu majú zdravotné poisťovne prispôsobiť svoje hospodárenie, čo zhorší fungovanie trhových nástrojov, ktorými sú konkurenčné prostredie, voľná cenotvorba, podnikateľské rozhodovanie a ochrana vlastníckych práv.

„Dlhodobé fungovanie súkromných investorov v takomto obmedzenom prostredí je nepravdepodobné,“ tvrdí INESS.

Nárast cien plynu škodí globálnej ekonomike

Ceny zemného plynu zažívajú historický nárast, čo je zlou správou pre firmy z najrôznejších odvetví po celom svete. Ceny sú na rekordných sezónnych úrovniach na väčšine dôležitých trhov a zdá sa, že budú pokračovať v raste, čo ohrozuje zotavovanie ekonomík z koronakrízy.

Podľa analýzy agentúry Bloomberg môže nadchádzajúca zima svet bolestivo upozorniť na to, akým životne dôležitým a všadeprítomným sa stal plyn pre ekonomiku. Vysoké ceny môžu zasiahnuť spotrebu domácností a tak znížiť ich príjmy, čo sťažuje rozhodovanie centrálnych bankárov o nastavení menových politík.

Prípadný nedostatok môže spôsobiť problémy v priemysle či dokonca výpadky elektriny v rozvíjajúcich sa krajinách, čo môže viesť až k sociálnym nepokojom.

Vážnejší rast cien plynu na severnej pologuli sa spustil začiatkom leta, keď sa ukázalo, že dodávky do Európy sú nedostatočné na obvyklé doplnenie zásobníkov. Najväčší dodávateľ Rusko z viacerých dôvodov obmedzuje dodávky.

Zdroj: Henrich MiöoviË

Matovič, SaS a daňová brzda

Koalícia sa stále nedohodla na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa ministra financií Igora Matoviča si strana SaS vymyslela niečo, čo nie je v PVV, a vydiera, že keď v zákone nebude daňová brzda, nezahlasuje zaň.

„Verím, že SaS prestane trucovať, prijmeme zákon o rozpočtovej zodpovednosti,“ povedal.

Zdroj: TASR

Príprava križovatky na D1

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejné obstarávanie k zákazke na stavebné práce pre stavbu D1 Bratislava – Triblavina, rozšírenie. Rekonštrukcia úseku je nevyhnutná na zabezpečenie križovania s diaľnicou D4.

Hodnotu zákazky diaľničiari odhadujú na vyše 127 miliónov eur bez DPH. Úspešný uchádzač má okrem iného zabezpečiť čo najrýchlejšie prepojenie dopravy z diaľnice D4 na D1.

Niekoľko čísel

• 9,6 %
  Ekonomika Slovenska v 2. kvartáli medziročne vzrástla o 9,6 percenta. Potiahol ju najmä export, vyššie investície, ale aj domáca spotreba. Predpandemické obdobie roka 2019 ekonomika ešte nedohnala, chýbalo jej 2,3 percenta.
• 37,1 %
  Zisky korporácií v SR boli v druhom štvrťroku o tretinu vyššie ako pred pandémiou. Konkrétne, o 37,1 percenta oproti 2. štvrťroku 2019. Medziročne to bolo lepšie takmer o 55 percent, keď ich zisk pred zdanením bol skoro 4,8 miliardy eur.
• 38 275
  Priemerná hrubá mesačná mzda v Českej republike dosiahla v druhom kvartáli 38 275 Kč, teda 1 508 eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zvýšila o 11,3 percenta, reálne po zahrnutí rastu cien vzrástla o 8,2 percenta.
• 180
  Nový stacionárny inšpekčný skener na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom umožní vybaviť približne 140 nákladných vozidiel za 24 hodín a spolu s mobilným skenerom až 180. Dlhé kolóny sa majú stať minulosťou.

  Zdroj: TASR