Ponúkame prehľad správ z printovej rubriky Slovensko a svet magazínu TREND.
Európsky parlament schválil zrýchlenie prechodu k obnoviteľným zdrojom energie
Poslanci Európskeho parlamentu v rámci revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch zahlasovali za zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) na konečnej spotrebe v EÚ do roku 2030 na 45 percent.
Je to cieľ, ktorý podporila aj Európska komisia v legislatívnom balíku REPowerEU. V prijatej legislatíve sa vymedzujú aj čiastkové ciele pre odvetvia ako doprava, budovy a diaľkové vykurovanie a chladenie. V doprave by zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie malo viesť k 16-percentnému zníženiu emisií skleníkových plynov väčším využívaním moderných biopalív a kvót pre obnoviteľné palivá, akým je vodík.
Priemysel by mal zvyšovať využívanie OZE o 1,9 percentuálneho bodu a siete diaľkového vykurovania o 2,3 percentuálneho bodu ročne. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vidí význam REPowerEU aj v nahradení ruských fosílnych palív, a to na troch úrovniach.
„Prvá úroveň je na strane dopytu. To je úspora energie. Je to jednoduché, ale veľmi efektívne. Potom na strane ponuky je to, samozrejme, diverzifikácia smerom od Ruska k iným, spoľahlivým dodávateľom. A najdôležitejšia časť: urýchlenie prechodu na čistú energiu, teda masívne investície do obnoviteľnej energie,“ povedala šéfka Európskej komisie.
„Našťastie už máme vytvorené základy, ako to urobiť. Pretože, ako viete, už sme sa pustili do transformácie nášho energetického systému, aby sa stal klimaticky neutrálnym – toto je slávna Európska zelená dohoda,“ pripomenula.
Vrchol inflácie možno už bol
K zrýchleniu inflácie ani v auguste neprispievali ceny pohonných látok. Uviedol to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák v komentári k augustovým spotrebiteľským cenám, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR.
„Pohonné látky reagovali na pokles cien ropy na svetových trhoch a priemerne zlacneli o 5,9 percenta. Dynamika ich medziročného rastu sa tak spomalila z 36,5 na 27,6 percenta,“ priblížil analytik.
Z hľadiska väzby medzi cenou ropy a cenou pohonných látok sa podľa neho nadhodnotenie cien z minulých mesiacov v prípade nafty takmer a v prípade benzínov celkom vymazalo. Podľa Ľ. Koršňáka inflácia v auguste už mohla dosiahnuť svoj vrchol.
Nazdáva sa, že zmierneniu medziročnej inflácie v septembri pomôže aj vplyv vyprchania efektu zrušených obedov zadarmo v školách. Pri ďalších položkách spotrebného koša bude zrýchľovaniu inflácie brániť vysoká porovnávacia báza.
Inflácia by mala zotrvať do konca tohto roka na úrovni okolo trinásť percent a v budúcom roku by sa rast cien mal udržať nad desaťpercentnou hladinou. Bude to najmä pre vyššie ceny energií a potravín.
Noví ministri sú odborníci
Prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila, že novovymenovaní ministri slovenskej vlády sú odborníci, upozornila ich však aj na úskalia.
„O nič menšie v tejto chvíli nejde ako previesť našu krajinu krízou a pomôcť ľuďom, ktorých kríza môže zraziť na kolená,“ uviedla v príhovore. Najväčšie očakávania sú v tejto súvislosti spojené s rezortom hospodárstva.
Nový minister Karel Hirman je podľa nej skúsený expert v energetike, ale očakáva sa od neho i podpora podnikateľského prostredia. Nový šéf rezortu spravodlivosti Viliam Karas si musí -podľa prezidentky získať rešpekt všetkých justičných zložiek a verejnosti.
Čipy budú problém aj o rok
Automobilka Volkswagen už neočakáva ukončenie čipovej krízy v budúcom roku. Ako uviedla, pripravuje sa na „nový normál“ výpadkov v dodávateľskom reťazci.
„Je to štrukturálny problém, ktorý sa nedá rýchlo vyriešiť,“ povedal člen predstavenstva VW a šéf obstarávania Murat Aksel. Na druhej strane, dodávky káblových zväzkov, ktoré viazli po útoku na Ukrajinu, už nie sú problémom.
Ak firma neponúka prácu na diaľku, čaká ju odchod zamestnancov
Ak organizácia neumožňuje formu práce na diaľku či hybridný model, pravdepodobne ju čaká odchod kvalifikovaných zamestnancov. Potvrdzujú to zistenia pracovnej agentúry Grafton aj ďalšie štúdie.
Výhody tohto pracovného modelu sú pritom nielen na strane pracovníkov, prospech z neho majú aj zamestnávatelia. Pandémia priniesla v práci na diaľku (home office) zásadnú akceleráciu. Podniky sa museli flexibilne prispôsobiť zmenám a prechodu na tento spôsob práce.
Množstvo firiem však z neho má naďalej obavy. Viacero štúdií podľa personálnej agentúry pritom potvrdzuje, že práca na diaľku dáva zamestnancom lepšiu možnosť zladiť pracovný a súkromný život, vďaka čomu sú spokojnejší a produktívnejší.
Tento typ rovnováhy a pracovnej flexibility sa pretavuje do väčšej lojality smerom k zamestnávateľovi a do rozvoja množstva takzvaných mäkkých zručností.
Nová legislatíva pre malé a stredné podniky
Európska komisia sa chystá predložiť balík úľav pre malé a stredné podniky (MSP) vrátane návrhu daňových pravidiel pre podnikanie, známy pod skratkou BEFIT. Informovala o tom predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Pripomenula, že inflácia a neistota ťažko doliehajú na európske MSP, ktoré sú chrbtovou kosťou priemyslu EÚ, a vyslovila sa za odstránenie prekážok, ktoré takéto firmy brzdia v rozvoji. Podľa nej je aj najvyšší čas, aby EÚ sprísnila smernicu o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.
Minimálne mzdy v EÚ majú byť primerané
Európsky parlament schválil návrh, podľa ktorého by minimálne mzdy vo všetkých krajinách Únie mali umožňovať dôstojné životné a pracovné podmienky.
Návrh z dielne eurokomisie stanovuje minimálne požiadavky na primeranosť zákonných minimálnych miezd určených vnútroštátnym právom alebo kolektívnymi zmluvami. Takisto zlepšuje prístup pracujúcich k ochrane minimálnej mzdy. Stanovenie jej výšky zostane v právomoci členských štátov, ale musí byť zaručené, že pracujúcim umožní viesť dôstojný život.
ECB by obetovala rast
Kroky Európskej centrálnej banky môžu mať nepriaznivý vplyv na rast ekonomiky, cenová stabilita má však prioritu. V Paríži to povedala šéfka ECB Christine Lagardová.
Podľa nej musí ECB pri nastavovaní menovej politiky brať do úvahy všetky elementy ovplyvňujúce infláciu, ako aj riziká, ktoré vplývajú na rast hospodárstva.
14 percent
Medziročná hodnota inflácie v SR sa v auguste 2022 zvýšila na 14,0 percenta, čo je najvyššia úroveň za posledných vyše 22 rokov. Medzimesačne vzrástla o 0,8 percenta. Zvýšili sa ceny vo všetkých sledovaných oblastiach spotrebného koša.
90 výsledkov
Počas dvaapolročného pôsobenia nominantov SaS na Ministerstve hospodárstva SR sa podarilo dosiahnuť približne 90 konkrétnych výsledkov, tvrdí predseda strany Richard Sulík. Týkajú sa energií, podnikania či regiónov.
8,3 percenta
Medziročná inflácia v USA za august bola 8,3 percenta a je najnižšia za posledné štyri mesiace. Najvyššiu hodnotu mala v júni, a to 9,1 percenta, čo bolo najviac od novembra 1981. K spomaleniu inflácie prispel miernejší rast energií.
765 eur
Minimálna mzda sa má podľa najnovších plánov vlády v priebehu roka 2023 zvýšiť približne na 765 eur. Tento zámer poľského vládneho kabinetu zverejnil premiér Mateusz Morawiecki. V súčasnosti je minimálna mzda v Poľsku asi 640 eur.
Ďalšie dôležité správy
