Európa hľadá cestu do budúcnosti

Politické reprezentácie členských štátov sa chystajú prijať 25. marca na mimoriadnom samite Európskej rady v talianskej metropole tzv. Rímsku deklaráciu. Má naznačiť ďalšie smerovanie EÚ.

Predkladá, ale neodporúča

V pokojnejšom období by taký prestížny dokument oboznámil záujemcov s celistvou predstavou o pokračovaní plnenia európskeho projektu, ktorý začal dostávať prvú rukolapnú podobu pred šiestimi desaťročiami práve vďaka Rímskym zmluvám.

Súčasná európska dvadsaťosmička však prežíva krušné časy. I jej najvyšší činitelia priznávajú, že prechádza existenčnou krízou. Opúšťa ju Veľká Británia a vo viacerých členských štátoch silnejú euroskeptické, protiglobalistické, národnopravicové a mimosystémové hnutia a politické strany.

Tento rok prebehnú parlamentné, prezidentské alebo komunálne voľby v Holandsku, Bulharsku, Srbsku, Fínsku, Francúzsku, Nórsku, Nemecku, Česku, Dánsku a Slovinsku. Stranám odmietajúcim prehlbovanie integračných procesov v Európskej únii rastú preferencie a Európska komisia považovala za rozumné nevyslovovať sa v Rímskej deklarácii jednoznačne k tomu, kam by sa Únia mala uberať.

Vypracovala preto päť rozličných scenárov možného vývoja do roku 2025 a vydala ich aj s infografickou prílohou vo všetkých úradných jazykoch. Slovenská jazyková mutácia má názov Biela kniha o budúcnosti Európy. Úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025.

Autori publikácie si dali záležať na tom, aby tlačové agentúry mohli zostručniť v prípade potreby názvy kapitol a obsah všetkých piatich scenárov do kompaktnej podoby, vhodnej na publikovanie v krátkych novinových stĺpcoch. Takto ich predstavila agentúra TASR:

Prvý scenár počíta len s malými zmenami fungovania Únie. Je založený na prehlbovaní jednotného trhu, na istej úrovni vojenskej spolupráce a na „jednotnom hlase v zahraničnej politike“. Kľúčové právomoci, napríklad ochrana hraníc, by mali zostať v rukách členských štátov.

Druhou možnosťou, ktorú navrhuje Európska komisia, je dôraz len na spoločný európsky trh. Zjednodušilo by to rozhodovanie, ale obmedzilo schopnosť Únie ako celku reagovať a euro by to vystavilo riziku zastavením ekonomickej integrácie. EK sa obáva, že táto možnosť by priniesla hraničné kontroly, samostatnú zahraničnú politiku členských štátov a zložitejšiu obrannú spoluprácu či uzatváranie únijných obchodných dohôd.

Tretí scenár by sa dal opísať ako viacrýchlostná Únia, založená na „koalíciách ochotných“ v konkrétnych oblastiach. Podľa EK by tento model viedol k rozdielnym občianskym právam v jednotlivých členských štátoch a zrejme by sa nepodarilo úplne dobudovať menovú úniu. Na druhej strane by umožnil užšiu spoluprácu v oblasti obrany a obchodu.