Diverzifikácia energetických zdrojov je v Európe témou už od čias nelegálnej anexie Krymu v roku 2014. Do popredia sa však dostala až po nedávnom ruskom vpáde na Ukrajinu. Neochota financovať vojnové úsilie Kremľa priviedla štáty k úvahám, ako nahradiť dodávky palív.
Krajiny EÚ dovážajú ročne viac ako 155 miliárd kubických metrov ruského plynu. V hre sú pritom rôzne možnosti. Najčastejšie sa spomína nákup skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov, z Kataru a Nigérie. Washington ponúkol Európe do konca tohto roku dodávky skvapalneného plynu v objeme 15 miliárd kubických metrov. V dlhodobej perspektíve sa dokonca hovorí o 50 miliardách. Problémom je však nedostatočná energetická infraštruktúra.
Výrazný posun v rétorike európskych krajín registrovala aj Moskva. Tá sa snaží vyvíjať tlak na udržanie vývozu plynu napriek vyhrážkam o zastavení prevádzky plynovodov skôr, než Európa nájde adekvátnu náhradu. V duchu tejto politiky sa objavila aj ruská požiadavka, aby platobnou menou pri obchode s plynom bol ruský rubeľ.
Varšava má plán
Odpoveď mnohých európskych krajín na ruskú agresiu ovplyvnila aj miera závislosti od ruských fosílnych palív. Kým Nemecko sa k otázke pozastavenia nákupu ruského plynu postavilo pomerne vlažne, jedným z najradikálnejších podporovateľov tejto myšlienky sa stalo Poľsko.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
