Eurofondy sa odrazili od morálneho dna. Aspoň niektoré

V posledných rokoch sa najviac eurofondových káuz zrodilo na ministerstvách pôdohospodárstva či školstva, ako i v ich agentúrach. Aj NKÚ identifikoval najvážnejšie pochybenia práve tam. Eurofondy ministerstva školstva boli dokonca impulzom, prečo Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pripravil akčný plán na zvýšenie ich transparentnosti. Fondy v agrorezorte sú zase výnimočné tým, že v nich v uplynulých rokoch zaspal čas. V oblasti boja proti korupcii tam totiž vidno najmenší progres.

Toto sú problémové agentúry

Ani ministerstvo pôdohospodárstva, ani jeho Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) nezaviedli systémové zmeny, ktorými si iné eurofondové inštitúcie už dávnejšie žehlili svoje škandály.

TREND ešte v roku 2016 upozorňoval na pokútne rozhodovanie o grantoch pre vidiecke miestne akčné skupiny. Alokovaná suma 200 miliónov eur pritom patrila k najväčším v rámci rozvoja vidieka. V spolupráci s Nadáciou Zastavme korupciu a portálom FinStat urobil týždenník prieskum medzi prijímateľmi grantov, z ktorého vyplynula obrovská miera vnímanej korupcie. Následne NKÚ znosil ministerstvo pod čiernu zem za úroveň odborného hodnotenia projektov a Európska komisia dokonca pohrozila zastavením platieb.

Výskumná agentúra, ktorá bola zriadená ministerstvom školstva, je na rozdiel od PPA iný prípad. Systém riadenia Európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorý bol výsledkom ešte starších káuz, prijala už dávnejšie. Aj jeho cieľom bolo zvýšenie transparentnosti. Ale v realite sa ho zrejme nepridržiavala. Jedným z pravidiel bolo napríklad náhodné prideľovanie hodnotiteľov k projektom. Cieľom bolo zabrániť situácii, keď sa na projekt účelovo nasadí spriaznenec, ktorý mu umelo zvýši počet bodov.

Dobre nastavený systém výrazne zužuje priestor na manipulácie

Ďalšie opatrenie cielilo na zamedzenie svojvoľného udeľovania bodov. Každý projekt mali po novom posudzovať dvaja hodnotitelia. Ak by sa v zásadnej otázke rozchádzali, nastúpiť mal ešte tretí.

Napriek týmto opatreniam boli medzi úspešnými uchádzačmi firmy s politickými väzbami. V jednom prípade išlo o spoločnosť pod kontrolou Norberta Havalca, hlavného aktéra emisnej kauzy z éry prvej vlády Smeru s SNS. Zdá sa teda, že spolu s opatreniami na zvýšenie transparentnosti niekto v systéme vytvoril slabé miesta.

Ministerka Gabriela Matečná viaceré výzvy svojho predchodcu prehodnotila alebo zrušila. Zdroj: SITA / Branislav Bibel

Slabé miesta systému

Kde presne v systéme bola diera? Logickým adresátom tejto otázky sú hodnotitelia, ktorí sa však zaviazali k mlčanlivosti. A keby sa aj rozhovorili, vo výskumnej komunite by im otvorená kritika mohla priniesť problémy. Dvaja z nich TRENDU odpísali, že sa s ničím neštandardným nestretli. Hodnotenie bolo podľa nich dôsledné a pod veľmi prísnym dohľadom.

Ďalší dvaja však opísali aj niektoré momenty, ktoré pôsobili neštandardne. Prvý sa domnieva, že niektorí hodnotitelia dostali do rúk projekty so zadaním, aby im narátali toľko bodov, aby uspeli. V priebehu hodnotenia sa pritom hrali s mobilnými telefónmi a projektom venovali minimálnu pozornosť.

Druhý hodnotiteľ zdôrazňuje konflikty záujmov. Tie sa v úzkej výskumnej komunite rodia ľahko. „Hodnotiteľ A dostal projekt, v ktorom bol hodnotiteľ B predkladateľom, čo platilo aj naopak. V extrémnom prípade ešte sedeli počas hodnotenia vedľa seba,“ napísal TRENDU eurofondový expert zo súkromného sektora. Počas hodnotenia tak boli podľa neho vytvorené skupiny, ktoré si pretláčali vlastné projekty.

Expert opísal aj vyvíjanie rôznych tlakov. Naznačil prípad, keď uchádzač poznal hodnotenie svojho projektu už desať minút potom, čo ho hodnotiteľ odovzdal, pričom mal drzosť ho s tým konfrontovať. Aj iný hodnotiteľ, Peter Klamo z Výskumného ústavu zváračského, pre Denník N povedal, že sa s ním uchádzač kontaktoval už v priebehu hodnotenia, v čase, keď mala byť identita hodnotiteľa ešte utajená. Niekto mal teda oveľa lepší prístup k informáciám ako niekto iný.

Škandál s fondmi EÚ stál ministra Petra Plavčana funkciu. Zdroj: SITA / Diana Černáková

Ďalším problémom bolo, že pri priraďovaní hodnotiteľov vyhlasovateľ príliš široko zadefinoval ich kompetenčné oblasti. Výsledkom boli pochybnosti, či boli hodnotitelia odborne zdatní. Tieto pochybnosti potvrdil aj NKÚ a týkajú sa v zásade i PPA.

„Pri odborných hodnotiteľoch sa systém spoľahol na to, že majú odbornosť a schopnosť hodnotiť tie oblasti, ktoré uviedli v prihláške a v životopise, ktorý bol jej súčasťou. Nerobila sa selekcia hodnotiteľov na vstupe pri tvorbe databázy,“ vysvetľuje Výskumná agentúra, ktorej dnes šéfuje Stanislav Sipko.

Úrad ďalej kritizoval, že agentúra stanovila príliš mäkké kritériá na oprávnených žiadateľov, ktoré do ich okruhu vpustili aj firmy bez skúseností v predmetnej oblasti. A že neošetrila ani konflikt záujmov, ktorý posudzovala len na základe aktuálneho zamestnania a informácií zo životopisu hodnotiteľa.

Výskumná agentúra ministerstva školstva tvrdí, že sa pri stanovovaní kritérií opierala o pravidlá fungovania Horizontu 2020 – grantového programu na úrovni Európskej komisie. Konkrétne išlo o odporúčanie, aby mali hodnotitelia široký záber.

Na výstavbu strediska Chopok-Západ dostal podnikateľ Roman Weck spriazenený s J&T šesť miliónov eur. Zdroj: Profimedia.cz

V tieni škandálu

Úplne dokonale to nefunguje ani na ostatných úradoch. Napríklad v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (SIEA) pod ministerstvom hospodárstva kritizoval NKÚ kritérium, ktoré nebolo jasne špecifikované, no malo obrovský vplyv na výsledky. Až 73 z takmer päťsto žiadostí bolo vylúčených pre jeho nesplnenie. Nejasné kritériá pritom vo všeobecnosti môžu byť využívané v prospech spriaznených uchádzačov.

Podľa kontrolórov tiež v SIEA chýbal dohľad nad odborným hodnotením. „Bol zaznamenaný prípad vynesenia dokumentov odborným hodnotiteľom z priestorov určených na hodnotenie.“

Jeden z posudzovateľov pre TREND uviedol, že na SIEA ani na ministerstve životného prostredia sa nestretol so žiadnymi manipuláciami. I keď predtým to podľa neho ani v tomto rezorte nebolo celkom v poriadku. V poslednom čase však NKÚ používa ministerstvo životného prostredia ako pozitívny príklad. Zdá sa teda, že dobre nastavený systém naozaj zužuje priestor na manipulácie.

Celkový pokrok by však mohol nastať až vtedy, keď sa PPA, ako aj Výskumná agentúra dotiahnu na ostatné úrady. Z dvoch veľkých výziev agentúry totiž v minulosti vznikla blamáž, ktorá vyústila až do odchodu vtedajšieho ministra školstva Petra Plavčana a jeho podriadených. Ten radšej jednu výzvu zrušil, pričom nové vedenie rezortu a agentúry ju rozdelilo na päť menších. Výskumná agentúra tvrdí, že kritériá výberu hodnotiteľov budú tentoraz náročnejšie. Každý projekt budú hodnotiť traja ľudia, nie dvaja ako doteraz. Aj požiadavky na žiadateľov majú byť prísnejšie. Bude sa hodnotiť ekonomická výkonnosť a stabilita aj skúsenosti v oblasti výskumu a vývoja.

Fabrika na spracovanie plastov Plastic waste recycling, blízka SNS, získala dotáciu takmer 14 miliónov eur. Zdroj: PWR

Nový nástroj kontroly

Kauza výskumných grantov má dosah na všetky rezorty, nielen na školstvo. Z tohto škandálu vzišiel už aj spomínaný akčný plán. Obsahuje opatrenia, ktoré sú záväzné pre všetky rezorty. Od novembra sa mali zverejňovať hodnotiace hárky, ktoré obsahujú body aj ich zdôvodnenie. Keďže k týmto hárkom budú mať prístup všetci uchádzači, vznikne nový nástroj kontroly. Manipulovať s bodmi už nebude také jednoduché. Od rovnakého termínu sa zaviedlo elektronické prideľovanie hodnotiteľov k projektom. Nasadiť na protekčné projekty vybraných hodnotiteľov by sa teda už nemalo dať. Tu ide o opatrenie, ktoré malo fungovať už dávno.

Podľa hovorkyne úradu vicepremiéra pre investície a informatizáciu Karolíny Tichej sa všetky platné opatrenia realizujú. Platí to pre ministerstvá aj úrady, ktoré koordinuje úrad vicepremiéra. Rovnako má postupovať podľa K. Tichej aj ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré však v oblasti poskytovania grantov funguje ako štát v štáte. Pramení to zrejme z toho, že prideľuje aj iný typ dotácie – priame platby pre poľnohospodárov. Rozhoduje však aj o eurofondových projektoch, ktoré sa veľmi nelíšia od tých ostatných. S otázkou, prečo podliehajú špeciálnemu režimu, K. Tichá odporučila kontaktovať ministerstvo Gabriely Matečnej (SNS). Jeho tlačové oddelenie však do uzávierky čísla neodpovedalo.

K hodnotiacim hárkom bude mať prístup každý uchádzač, vznikne tak nový nástroj kontroly

Ďalším vážnym nedostatkom je chaotická a neprehľadná internetová stránka PPA. Vyhľadávanie výziev či schválených a neschválených projektov je bez jej znalosti zdĺhavé a rozsah zverejnených informácií oklieštený.

V zákulisí sa navyše opäť hovorí o úplatkoch. „Pri aktuálnych výzvach sú stále aktívni sprostredkovatelia, ktorí za dvanásť či pätnásť percent sľubujú pretlačenie projektu,“ uviedol pre TREND jeden z hodnotiteľov, ktorý nechcel byť menovaný. Ministerka G. Matečná po svojom príchode vymenila celé vedenie PPA a zaviedla aj viaceré systémové zmeny. Jedným z cieľov malo byť oslabenie subjektívnych kritérií pri rozhodovaní.

Slnečná elektráreň RJ Development dostala 6 miliónov eur. Spoluvlastnil ju podnikateľ blízky Smeru Jozef Brhel. Zdroj: Solartec.eu

Mimovládky chcú viac

K akčnému plánu prispel aj analytik Matej Hruška z Nadácie Zastavme korupciu. Ten ešte v roku 2016 zmapoval problémy v oblasti EÚ fondov a odporučil úradu vicepremiéra viaceré systémové zmeny. Dnes hovorí, že niektoré sa podarilo presadiť, iné nie. M. Hruška odporúčal napríklad zverejňovanie hodnotiacich hárkov, ktoré už vstúpilo do praxe. Úrad vicepremiéra zaviedol aj posudzovanie projektov metódou hodnota za peniaze. Každá inštitúcia, ktorá pripravuje eurofondové výzvy, má spolu s nimi predložiť aj rizikovú analýzu, ktorá bude obsahovať vyhodnotenie prostredníctvom hodnoty za peniaze.

Kontroverznou témou je zverejňovanie hodnotiteľov. Má svoje výhody aj nevýhody. Výhodou je, že verejná kontrola môže odradiť zúčastnených od nečistých zámerov. Nevýhodou zase môže byť vyvíjanie tlaku na hodnotiteľov a ich diskreditácia ako nástroj pomsty za neschválenie projektu. Výsledkom tejto dilemy je, že zverejnené budú zoznamy hodnotiteľov, no nebude jasné, kto konkrétne hodnotil jednotlivé projekty.

Nadácia Zastavme korupciu aj Centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) kritizujú aj to, že úrady sa nechcú otvoriť diskusii s neštátnymi organizáciami. „Pri plánovaní, tvorbe výziev, implementácii aj kontrole nakladania s verejnými financiami máme stále nedostatočne zavedený princíp partnerstva, teda zapojenia tretích strán, napríklad odborných či občianskych organizácií do procesu, čím by sa vo využívaní verejných financií zásadne zvýšila transparentnosť i presadenie verejného záujmu,“ hovorí environmentálny inžinier z CEPTA Daniel Lešinský, ktorý patrí medzi aktívnych členov monitorovacích výborov. V nich sedia predovšetkým zástupcovia ministerstiev a samospráv, ktorí sa spravidla na všetkom zhodnú. Prípadné problémy sa tak neodhalia včas. „V ideálnom svete by na monitorovacom výbore mala prebiehať kritická diskusia, to sa však takmer nedeje,“ hodnotí M. Hruška. Aj tu našťastie nastáva zmena. Od januára majú mať väčšinu vo výboroch zástupcovia „ostatných subjektov“.

Rizikom však môže byť nedostatočný záujem kvalitných hodnotiteľov, pretože chýba ich adekvátna motivácia. „Tak nám vzniká potenciál nechceného konfliktu záujmov predovšetkým pri špecifických a odborne náročných výzvach, keď napríklad v oblasti vývoja polymérov sa poznajú a spolupracujú všetci dobrí odborníci na Slovensku, ktorých máme len zopár,“ vysvetlil D. Lešinský. Ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) na jednom monitorovacom výbore prisľúbila, že sa odmena pre hodnotiteľov zvýši.

Každý pozná každého

Pretrvávajúcim rizikom je konflikt záujmov v málo početnej skupine domácich výskumníkov. Často počuť názor, že treba pritiahnuť kvalitných zahraničných hodnotiteľov. To sa síce v prípade nových výziev podľa šéfa Výskumnej agentúry S. Sipka aj stane, ale posudky zahraničných expertov nebudú záväzné. Podľa D. Lešinského je to chyba. To isté si myslí aj jeden z hodnotiteľov. „Žiaden projekt by nemal byť hodnotený na území Slovenska. Ako má byť splnená nezaujatosť v danom odbore alebo oblasti, kde sa v zásade všetci poznajú?“

D. Lešinský vidí veľký problém v prepojení fondov EÚ s politickými stranami, čo vedie aj k prideľovaniu fondov spriazneným firmám. „Túto infantilnú dobu nakladania s verejnými financiami potrebujeme ukončiť, čím skôr, tým lepšie. Nech demokraticky zvolení politici transparentne rozprávajú do toho, na čo by sa mali verejné financie využiť, ale nech ich implementáciu majú na starosti dobre ohodnotení profesionáli a manažéri bez väzieb na politické strany.“

Nestranné odborné hodnotenie je najväčšia výzva pri takzvaných dopytovo orientovaných výzvach. V nich súťažia o granty v hodnote státisícov a miliónov eur najmä samosprávy, firmy, ale aj rôzne iné inštitúcie. Pri väčších grantoch, ktoré spravidla čerpajú veľké štátne firmy a úrady, je hlavný problém inde – vo verejnom obstarávaní. To je samostatná kapitola, ktorej sa bude TREND podrobne venovať v jednom z ďalších pokračovaní seriálu.