EÚ zložito hľadá celoeurópsky recept na prijateľnú cenu energií

Minulý víkend sa v Prahe uskutočnil obrovský protivládny protest. Mnohí žiadali ukončenie podpory Ukrajiny a dohodu s Ruskom o lacnom plyne.

Na demonštráciu, ktorá zaplnila veľkú časť Václavského námestia, prišlo podľa polície vyše 17-tisíc ľudí. Vydesila nielen českých politikov, ale ako prvý mohutný protest v Európe vyvolala pozornosť na celom kontinente. Putinovské Rusko ju náležite využilo vo svojej propagande.

„Russia Today to dávala ako hlavnú správu stále dookola,“ hovorila mi na Ekonomickom fóre v poľskom Karpaczi jedna významná poľská analytička. „Čo sa to u vás deje? Doteraz Česi vyzerali ako národ, ktorý Ukrajincov jasne podporuje, a teraz toto.“

Česká vláda má jasno. „Demonštráciu zvolali sily, ktoré sa hlásia k proruskej orientácii, majú blízko k extrémnym pozíciám a sú proti záujmom Českej republiky,“ vyhlásil premiér Petr Fiala a doplnil: „Títo ľudia vidia riešenie drahých energií vo vystúpení z NATO a EÚ, chcú z nás opäť urobiť vazala Moskvy. A to treba pomenovať a postaviť sa tomu.“

Ceny sa odtrhli

Podobné napätie však panuje v mnohých krajinách Európy. V Poľsku čakajú ľudia niekoľko dní pred uhoľnými baňami v nádeji, že si nakúpia lacnejšie uhlie. Obavy, z čoho zaplatia vysoké účty za elektrinu a plyn, majú aj obyvatelia Nemecka a mnohých ďalších krajín západnej Európy.

Spotové ceny plynu a elektriny na energetických burzách vystrelili na začiatku septembra do úplne nezmyselných a nezaplatiteľných výšok.

Na druhej strane sa cez horúce leto, ktoré hlavne na juhu Európy výrazne zvýšilo dopyt po elektrine i zemnom plyne, darí Európe lepšie, ako sa odborníci obávali. Úspešne sa plnia zásobníky zemného plynu a hlavné nebezpečenstvo, že plyn počas zimy dôjde, je podľa väčšiny analytikov zrejme už zažehnané. Najmä pokiaľ ide o domácnosti a kritickú infraštruktúru.

K upokojeniu situácie prispelo aj otvorenie nového obrovského terminálu na skvapalnený plyn v Holandsku, ktorý dokáže pokryť dodávkami dopyt po plyne v objeme desiatich miliárd kubických metrov ročne. Časť má odoberať Nemecko a asi tretinu Česko, ktorému tento terminál pokryje zhruba tretinu ročnej spotreby.

Ďalší veľký plávajúci terminál na LNG spustí do konca roka aj Nemecko. To navyše na túto zimu nezatvorí ani dve atómové elektrárne. Francúzsko pracuje na oprave aspoň časti svojich jadrových reaktorov, Slovensko prispeje svojou trochou do mlyna spusteným tretím reaktorom v Mochovciach a dostatok zásob a dodávok plynu hlási Pyrenejský polostrov, kde Španielsko ponúka výpomoc svojím plynom Nemecku.

Zhrnuté a podčiarknuté, Európska únia má ako celok energie a vlastne už aj plynu výhľadovo dosť, aby v nejakej forme úsporného režimu bez väčších otrasov prežila zimu.

„Blížime sa k stavu dostatku plynu do budúcej jari. Myslím si, že keby Rusko dodávky naozaj úplne zastavilo, už sme schopní zaistiť si zvyšný plyn,“ uvádza ekonóm Petr Zahradník, bývalý člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a poradca Európskeho parlamentu. „Európa pri rešpektovaní vyššej ako obvyklej miery solidarity zimu prežije. A relatívne bez zásadnej úhony na životnej úrovni, na akú sme zvyknutí,“ dodáva P. Zahradník.

Ale s jednoznačným dodatkom, že je potrebné v Európskej únii dostať pod kontrolu ceny energií, ktoré sa vo vojnovej psychóze úplne odtrhli od reality. O tom napokon svedčí aj vývoj cien od momentu, keď na začiatku septembra dala Európska komisia najavo, že navrhne riešenie tohto problému.

Zhruba za dva týždne tak cena jednej MWh elektriny v Európe klesla takmer z tisíc eur na polovicu. A to napriek tomu, že Rusko medzitým úplne prerušilo dopravu plynu plynovodom Nord Stream 1, údajne opäť z technických príčin, ktoré však Moskva vysvetľuje čoraz menej dôveryhodne. Mnohé štáty, naposledy Rakúsko, siahli po zastropovaní cien určitého množstva energií na prijateľnej úrovni. Samozrejme, v modeli, ktorý zároveň núti občanov aj firmy šetriť.

Nemecká vláda zasa oznámila začiatkom septembra balík energetickej pomoci, v rámci ktorého prerozdelí medzi postihnuté firmy a občanov 65 miliárd eur. Chce ich vybrať od energetických spoločností, ktoré majú pre pokrivené ceny obrovské a ničím nezaslúžené zisky. „Prvou úlohou je tieto neočakávané zisky využiť na odľahčenie občanov,“ vyhlásil kancelár Olaf Scholz.