EÚ v roku 2015: Po sebestrednom roku čaká úniu makačka

Významný je z tohto uhla pohľadu nepochybne aj vznik novej Európskej komisie, na únijné pomery nebývalo politicky orientovaného tímu niekdajšieho luxemburského premiéra Jeana-Clauda Junckera. Po týchto personálnych rošádach by tak mal v roku 2015 nastať čas na konkrétnu prácu.


Junckerovými partnermi a protihráčmi budú v roku 2015 najprv Lotyši, ktorí sú predsedníckou krajinou v prvom polroku, po nich pomyselné žezlo prevezme Luxembursko. V súboji o vplyv na dianie v únii zrejme tiež vzrastie úsilie Európskeho parlamentu, ktorý si v roku 2014 overil svoju silu hovoriť do vývoja udalostí. Prvým bodom, na ktorom sa všetky strany zhodujú, je potreba znova naštartovať ekonomický rast v EÚ a užšie v eurozóne. Len veľmi pomaly rastúce hospodárske ukazovatele a stále vysoká nezamestnanosť sú trvalou nočnou morou európskych politikov.


Podpora investícií


J.-C. Juncker už na konci novembra predstavil jednu časť receptu na riešenie problému, keď v Európskom parlamente zverejnil plán podpory investícií. Nový Európsky fond pre strategické investície (EFSI) s kapitálom 21 miliárd eur by mal počas troch rokov podporiť investície, ktoré by celkovo mohli dosiahnuť až 315 miliárd eur. Práve potreba infúzie finančnej krvi do žíl európskeho hospodárstva je v posledných mesiacoch často skloňovanou súčasťou riešenia.


Pomerne jasné je aj to, aké projekty by tieto peniaze mali podporiť. V roku 2015 totiž nepochybne zintenzívnia diskusie a plány na tzv. energetickú úniu, ktorých súčasťou má byť snaha o posilnenie prepojenosti energetických sietí na kontinente.


Ďalším často spomínaným okruhom, kam by EÚ mohla napnúť svoje snahy o podporu rastu ekonomiky, sú digitálne technológie, dátové siete a podobne. Odomknutie „digitálneho potenciálu“ únie je mimochodom jednou z tém lotyšského predsedníctva. Komisia, ktorá pod Junckerovým vedením sľubuje predviesť úplne nový spôsob práce, tiež premýšľa o zjednodušovaní európskej legislatívy. Medzi ďalšími bodmi jej pracovného programu na rok 2015 je aj posilňovanie únijného vnútorného trhu alebo prehlbujúca sa a spravodlivá menová únia.


Kľúčová energetika


Otázka energetiky však bude v budúcom roku jednou z kľúčových tém úplne jednoznačne a z niekoľkých dôvodov. A pre Slovensko je zaujímavá aj preto, že práve za „energetickú úniu“ je v Junckerovej komisii zodpovedný jej slovenský podpredseda Maroš Šefčovič.


Téma energetiky má totiž presah do niekoľkých kľúčových oblastí. Okrem európskeho hospodárstva sa dotýka aj zahraničnej politiky únie. Veď jednou zo zásadných súčastí komplikovaného vzťahu Európy s Ruskom je práve závislosť časti únijných krajín od dovozov zemného plynu z Východu.


Ukrajinský konflikt


Vo chvíli, keď je rok po udalostiach na kyjevskom Námestí nezávislosti situácia na Ukrajine ďalej napätá a nepríliš predpovedateľná, sú diskusie o znižovaní tejto energetickej závislosti neoddeliteľnou súčasťou debát tak o hospodárstve, ako aj o zahraničných vzťahoch EÚ.


Napokon vývoj ukrajinskej krízy v roku 2015 je pre úniu veľkou neznámou, premenným faktorom, ktorý môže do veľkej miery ovplyvňovať ďalšie dianie v EÚ. Európa sa ďalej snaží problém riešiť diplomaciou podporenou hospodárskymi sankciami. V posledných týždňoch je však vo významných hlavných mestách únie viditeľná frustrácia jednak z ruského prístupu, jednak aj únava z len veľmi pomaly sa rozbiehajúcich reforiem na samotnej Ukrajine.


Zaujímavé tiež bude v prvom polroku 2015 sledovať, aký prístup k Rusku a kríze zaujme predsednícke Lotyšsko, pobaltská krajina cítiaca z ruského suseda oveľa bezprostrednejšie obavy než napríklad Taliansko, ktoré EÚ predsedalo v druhej polovici roku 2014. Súvisiacou otázkou potom budú diskusie o tom, ako ďalej s celým projektom Východného partnerstva.


S hospodárstvom a do určitej miery aj energetikou sú spojené aj pokračujúce vyjednávania medzi Bruselom a Washingtonom o rozsiahlej obchodnej dohode medzi USA a EÚ známe ako Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP). Zmluva, ktorú často kritizujú, rovnako ako spôsob jej vyjednávania by mohla dať základ najväčšiemu priestoru voľného obchodu na svete a podľa svojich zástancov rast európskej ekonomiky významne podporiť. Rok 2015 je pritom podľa diplomatov „oknom“ pre rokovania, neskôr by sa chystaný dokument mohol stať obeťou predvolebných politických bojov v Spojených štátoch.


Klimatické zmeny


Energetika a hospodársky výkon EÚ sa však stretávajú aj pri ďalšej téme, ktorá bude v roku 2015 v únii rezonovať. Sú ňou otázky ochrany klímy a snahy znížiť množstvo emisií skleníkových plynov. Únia vec riešila už tento rok, na jar 2015 chce nájsť spoločnú pozíciu pred celosvetovou klimatickou konferenciou plánovanou na koniec roka v Paríži.


Okolo cieľov klimatickej politiky sa intenzívne lobovalo z obidvoch strán, svoje jasné záujmy majú jednak „zelené“ organizácie, jednak veľké firmy. Rozdelené boli v tomto ohľade aj členské krajiny, keď napríklad Poľsko a ďalší „východní“ členovia EÚ majú výrazne odlišné názory od Nemecka či severských štátov.


Základný kompromis sa nakoniec našiel na októbrovom únijnom samite, práca sa tým, samozrejme, len začína. Bude potrebné nájsť zhodu naprieč inštitúciami aj záujmami na legislatívnych návrhoch, ktoré majú októbrovú dohodu lídrov krajín naplniť konkrétnym obsahom.


Utečenci a Británia


Hospodárstvo, energetika a Ukrajina sú síce hlavnými témami, ktoré v súvislosti s budúcim rokom v Bruseli znejú, nie sú však jediné. Predovšetkým južné krajiny, napríklad Taliansko a Grécko, ďalej zdôrazňujú potrebu riešiť vysoké počty utečencov, ktorí do únijného priestoru priplávajú cez Stredozemné more. Únia tak bude v budúcom roku musieť riešiť nielen otázku lepšej kontroly vlastných hraníc, ale aj toho, ako južným krajinám pomôcť prílev prichádzajúcich zvlá-
dať.


Títo utečenci veľmi často pochádzajú z krajín Blízkeho východu, kde trvá konflikt v Sýrii a ďalej silnie teroristická organizácia Islamský štát (IS). Únia sa bude musieť v roku 2015 v tejto súvislosti nepochybne nejako postaviť aj k otázke, ako reagovať na rastúce počty občanov EÚ, ktorí do oblasti odchádzajú bojovať v radoch IS a potom sa – často výrazne radikalizovaní – vracajú.


V neposlednom rade bude musieť únia zrejme riešiť aj pokračujúce zložité vzťahy medzi „Bruselom“ a Veľkou Britániou. Tamojšie euroskeptické nálady rozhodne nepomohla odstrániť nedávna kauza rekordne vysokého doplatku, ktorý má Londýn poslať do európskej pokladnice. Splátku, pôvodne s dátumom 1. decembra, sa nakoniec zrejme podarí odložiť až do začiatku septembra 2015. Diskusie, ktoré vec vyvolala, však zrejme ani v budúcom roku neutíchnu.


Článok vyšiel v TRENDE pod pôvodným nadpisom Rok konkrétnej práce