Jediná podmienka je byť prijatý na univerzitu a mať občianstvo v Európskej únii. Britská vláda platí vaše školné priamo škole. Začnete ju splácať až rok po tom, čo pracujete a váš plat je vyšší ako 21 000 libier ročne za prácu v UK (pre každú krajinu je táto suma iná).
A ak váš plat spadne pod túto sumu, splácanie je prerušené. Keď sa vám do 30 rokov nepodarí pôžičku splatiť, automaticky zaniká. Nie je to najlepší pocit, brať si na seba pôžičku v takom mladom veku, no za to, aké je to dobré školstvo a akú prácu neskôr prinesie, to podľa môjho názoru stojí. Aj keď je na ceste brexit, študentom začínajúcim tento rok britská vláda garantuje možnosť pôžičky na pokrytie celého štúdia.
Ešte tam ani nie som a už sa cítim veľmi vítaná. Mám diabetes prvého typu, a keďže to z prihlášky vedeli, chceli, aby som im poslala sprievodné dokumenty od mojej lekárky o tom, čo potrebujem... Následne si so mnou dohodli interview cez telefón, aby som im o svojej chorobe porozprávala viac. Do môjho elektronického systému tak nahrajú dokumenty o tom, že som diabetička a aké špeciálne práva mám počas prednášok a skúšok (napiť sa, jesť, ak je to nutné...).
Na internátoch mojej univerzity diabetici dostávajú aj mini chladničky do izby kvôli inzulínu. Ďalšia vec, ktorou ma prekvapili, je transfer z letiska zadarmo či víkend pred začatím školy pozvánka pre rodičov na posedenie pri čaji, kde im chcú priblížiť, kde to vlastne budem študovať. Rodičov som prihlásila do klubu rodičov, vďaka ktorému budú dostávať informácie o škole a budú pozývaní na rôzne udalosti. Tento prístup ma zakaždým prekvapuje a veľmi teší.
Pred prvým týždňom vyučovania je Freshers week určený na spoznávanie školy a na rôzne diskusie. Čaká ma počas neho veľa zaujímavých udalostí od rôznych tematických párty cez outdoorové kino a pub quiz až po diskusiu o brexite či iných politicko-ekonomických záležitostiach s odborníkmi v danom odbore.
Myslím, že si uvedomujú, aké ťažké je pre zahraničných študentov odsťahovať sa sám do novej krajiny a začať nový život v inom systéme a s novými ľuďmi, preto sa snažia uľahčiť nám to. Plná očakávaní, no aj strachu sa teda o chvíľu vydávam na túto cestu.
Adriána Tabišová,
absolventka gymnázia Konštantinova v Prešove
