Na rozdiel od fiktívneho nepriateľa štátu Emmanuela Goldsteina z kultového románu Georgea Orwella o totalitnej spoločnosti „1984“ je Fethullah Gülen skutočnou osobou vykonávajúcou reálnu spoločenskú, duchovnú a politickú činnosť. Založil a vedie duchovno-osvetové hnutie Hizmet (Služba), ktoré buduje v Turecku a desiatkach iných krajín školy a mešity. Pokúša sa v nich podľa vlastného tvrdenia skĺbiť tradičné islamské hodnoty s požiadavkami a nárokmi súčasnej západnej liberálnej demokracie.
R. Erdoğan sa v zásade usiluje o čosi podobné. Svojho času si s M. Gülenom dobre rozumel. Ich cesty sa rozišli, keď klerik Gülen odišiel do amerického exilu a podnikateľsky úspešne odtiaľ rozvíjal medzinárodnú spoločensko-vzdelávaciu činnosť. Počínajúc Spojenými štátmi, kde prevádzkuje vyše 150 interdenominačných škôl a končiac moslimskými štátmi s islamskou náboženskou orientáciou. M. Gülen popritom založil i Tureckú konfederáciu obchodníkov a priemyselníkov TUSKON s globálnym záberom podnikateľského a lobistického pôsobenia.
Gülenovo hnutie Hizmet je medzinárodné a hlásilo sa k nemu okolo desať miliónov členov a stúpencov. Najviac v Turecku. Postavilo tam školy, mešity a ich absolventi sa dobre uplatňujú vo všetkých sférach politického, spoločenského a hospodárskeho života. Spája ich povedomie spoločnej príslušnosti k hnutiu, vedia o sebe, pomáhajú si a tvoria voľnú záujmovú a svojpomocnú sieť. Slovami kritikov elitársku. Hnutie sa mimoriadne činí v moslimských štátoch postsovietskeho a postjuhoslovanského priestoru, ktorý prežíva po desaťročiach štátnej ateistickej ideológie vlnu moslimského obrodenia.
Azerbajdžan sa podvolil
Postsovietski stredoázijskí autokrati vnímajú gülenovcov ako podvratné živly riadené z americkej centrály. Pripisujú im pokusy o rozdúchavanie farebných revolúcií. V tom si rozumejú s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý odsúhlasil zatvorenie siete gülenovských škôl v Moskve. Ruské tajné služby ich podozrievajú zo spolupráce s americkou spravodajskou službou CIA. Aj R. Erdogan začal pred troma rokmi šíriť takéto tvrdenia v čase represií, ktoré rozpútal proti organizátorom masovej protestnej vlny v Istanbule a iných mestách.
V Československu režim nálepkoval svojich politických kritikov ako protisocialistické živly. V Turecku ich puncuje ako gülenovcov. Kremeľ o nich hovorí ako o piatej kolóne, ktorá sa infiltrovala do štátnych štruktúr, médií, spoločenských inštitúcií a mimovládnych organizácií. Predvlani vydali v Turecku zatykač na F. Gülena a viacerých novinárov gülenovského mediálneho konglomerátu.
Ankara označuje 75-ročného Fethullaha Gülena za osnovateľa júlového pokusu o prevrat. Zdroj: Profimedia.cz
Ankara podsúva 75-ročnému M. Gülenovi vodcovstvo teroristickej skupiny a označila ho za osnovateľa júlového pokusu o prevrat. Vláda v Ankare prekračuje s protigülenovskou mániou hranice Turecka a požiadala Nemecko, Somálsko, Indonéziu, Nigériu a Keňu, aby zavreli gülenovské školy a inštitúcie.
Azerbajdžan, ktorý udržiava so susedným Tureckom úzke vzťahy, zatvoril televíznu stanicu, ktorá pripravovala interview s M. Gülenom. Ten sa od pokusu o vojenský prevrat jednoznačne dištancoval a Spojené štáty trvajú na tom, aby Ankara podložila žiadosť o jeho vydanie hodnovernými dôkazmi o jeho vine či spoluvine.
Môže si to dovoliť
Pre Slovensko ako člena NATO a EÚ je skrachovaný puč v Turecku dôležitý z hľadiska oboch zoskupení. V prvom je Turecko už vyše pol storočia, do druhého sa pokúša vstúpiť. Je zarážajúce, ako nebojácne sa R. Erdoğan a členovia jeho vlády púšťajú do verbálnych prestreliek s Bruselom a Washingtonom. Minister práce Sulejman Soylu obvinil Spojené štáty, že stáli v pozadí prevratu.
Americký šéfdiplomat John Kerry a týždeň po ňom prezident Barack Obama to popreli, no museli pripustiť pokračujúci rozkol s Tureckom a s jeho prezidentom. Siaha do leta 2013, keď R. Erdoğan začal horekovať, že sa ho Spojené štáty pokúšajú odstaviť od moci. Vyčíta im odvtedy aj vyzbrojovanie kurdských separatistov v Turecku, Iraku a v Sýrii a pranieruje ich za poskytovanie útočiska F. Gülenovi.
Máloktorá krajina planéty má pre Pentagón strategicky významnejšiu polohu ako Turecko
Môže si to dovoliť. Máloktorá krajina planéty má pre Pentagón strategicky významnejšiu polohu ako Turecko. Puč ukázal, že armáda, oslabovaná od predvlaňajška periodickými politickými čistkami, prestala byť garantom ústavnej demokracie zakotvenej v ústavnej preambule o sekulárnej povahe republiky. Nielenže nevie zvrhnúť nastupujúceho diktátora, ale chýba jej k tomu aj skutočné odhodlanie. Po prebiehajúcich čistkách skrotne ešte viac.
R. Erdoğan je aktuálne pre Západ v chaotickom priestore medzi Európou a Áziou prakticky nenahraditeľný. Prinajmenej dovtedy, kým bude v stave zamedzovať šíreniu islamistického terorizmu zo susednej Sýrie a Iraku na svoje územie a udržiavať doma na uzde ozbrojené kurdské hnutie odporu. S prvým rizikom dosiaľ narábal zručnejšie ako s druhým, no to sa môže rýchlo zmeniť.
Puto Erdoğana k Putinovi
Vyostrovanie konfrontačného kurzu s USA prinútilo R. Erdoğana k zmiereniu s ruským prezidentom V. Putinom. Ospravedlnil sa mu za zostrelenie ruskej stíhačky v novembri 2015 a Kremeľ odpovedal uvoľnením protitureckých sankcií. R. Erdoğan nato odstúpil od požiadavky zvrhnúť sýrskeho prezidenta Bašára Asáda za každú cenu.
Podľa ruských médií Moskva v polovici júla upozornila Ankaru na blížiaci sa pokus o puč. Značne tým urýchlila
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?