Európa už nebude môcť pokračovať v odďaľovaní riešenia dlhových problémov. Tlačenie peňazí už nefunguje. Kríza klope na dvere aj bohatým severanom. Európske banky sa stále zadlžujú. Sociálne nepokoje stúpajú. Rok 2013 bude rokom zmeny. Mikroekonomika musí nahradiť nefunkčnú makroekonomiku.
Kľúčovou udalosťou roka 2013 bude totálne zlyhanie politiky centrálnych bank, ktoré sa snažili o zlepšenie prieskumov verejnej mienky, vývoja pracovných miest a úrokových sadzieb. Keď už raz spustíte nekonečnú vlnu kvantitatívneho uvoľňovania a vyhlásite, že urobíte čokoľvek pre prežitie eura, aké tromfy vám ešte vôbec zostávajú? Žiadne.
Väčšina odborníkov a investorov často zabúda, že nulové úrokové sadzby prestali mať na ekonomiku efekt už pred dvoma rokmi. Až doteraz nás síce chránili obrovské rozpočtové prebytky štátov na severe Európy, ale mali by sme sa pripraviť na horšie časy.
Kríza už aj u bohatých
Kríza už nie je iba obyčajnou ilúziou – je skutočná. A zasiahla dokonca aj tzv. bohatých severanov, ktorí si tiež dlho žili nad pomery. Dôkazom sú vysoké fiškálne schodky v Dánsku, Nemecku alebo Holandsku. Donedávna sme žili v tom, že sa dlhová kríza týka iba južných štátov Európy, ale teraz prišla aj na sever a postihla celú Európu.
Práve bohatý sever by mohol byť katalyzátor pre potrebné mikroekonomické zmeny. Firmy sa totiž rozhodli šetriť a každá spoločnosť, na ktorú narazím, uvažuje skôr o prepúšťaní, nie o prijímaní nových ľudí. Keď si trhy a centrálne banky uvedomia, že severský a nemecký zázrak bol v skutočnosti fatamorgána, potom sa možno pohnú z miesta.
Na skutočnej kríze je krásne to, že nás konečne donúti niečo urobiť aspoň na mikroúrovni. Som presvedčený, že mikroekonomika bude pykať za nahromadenie toľkých chýb, ktoré na makroúrovni nasekali centrálni plánovači. Pozitívne je, že firmy i krajiny budú pripravené na zmenu.
Nemecké voľby
Dôležitý moment v makroekonomickej situácii v Európe zohrajú nemecké voľby, ktoré sa konajú v septembri 2013. Napriek tomu, že sa Európska komisia pokúša nájsť kompromis v politike odďaľovania riešenia problémov Grécka, Angela Merkelová bude robiť všetko pre svoje znovuzvolenie. Voľby budú pre politikov vždy priorita, a preto by pre A. Merkelovú bolo najlepšie, keby sa rámus okolo únijnej krízy do Nemecka nešíril.
Lenže odďaľovanie riešenia gréckej agónie všetko iba zhoršuje. Grécko totiž nerešpektovalo žiadne pravidlá a na rovnakú cestu sa vydalo aj Španielsko, ktorého štrukturálny deficit rastie každý mesiac. Fiškálny schodok do troch percent HDP je zďaleka nereálny. Hrozí, že „misia zo severu“ vydá Grécko napospas osudu ako exemplárny prípad.
Nepolepšiteľné banky
Ďalší problém, s ktorým Európa vstupuje do nového roka, sú banky. Európske banky sľúbili, že bilančné sumy znížia o 1,2 bilióna eur. No k neustále avizovanému oddlženiu zatiaľ vôbec nedošlo. Práve naopak. A kroky Európskej centrálnej banky (LTRO operácie alebo program nákupu štátnych dlhopisov periférnych krajín) tomu ešte nasadzujú korunu.
Vracajú sa rovnaké zlozvyky, známe z prelomu rokov 2007 a 2008. Väčšina európskych bánk v roku 2012 bilančné sumy nafúkla namiesto toho, aby sa zoštíhlili. Za posledné dva roky sa aktíva európskych bánk zvýšili o celú osminu. Súhrnná bilančná suma európskych bankových domov predstavuje trojnásobok európskeho HDP. Pointa je taká, že banky v súčasnosti čelia vyššiemu systémovému riziku než v rokoch 2010 alebo 2011. Týka sa to hlavne rizikovo vážených aktív. Doteraz som nepochopil, prečo na túto skutočnosť odmietajú trhy, regulátori, akcionári a analytici upozorniť.
Talianske a španielske banky držia viac štátnych dlhopisov svojich domovských krajín než kedykoľvek predtým. Práve to ich pritom v minulosti dostalo do problémov. Navyše, banky vykázali väčšie zisky vďaka peniazom od vlád, ktoré ich získali z Európskej centrálnej banky. V minulých hospodárskych cykloch by sa takej situácii hovorilo Ponziho schéma, teraz to je takzvaný makroprudenčný rámec.
Sociálne napätie stúpa
Berlínsky múr síce zbúrali v roku 1989, no počas posledných dvoch rokov vyrástol iný múr – jeho ekonomický ekvivalent. Na jednej strane múra stoja banky a vlády (to je východný blok – makroekonomika), na druhej máme tvrdú realitu a mikroekonomiku (slobodný svet).
Napätie v spoločnosti bude narastať. Úsporné opatrenia, vyššie dane, nižšie príjmy, vyšší vek odchodu do dôchodku a demografické trendy pripravili zarábajúcim osobám najnižšie reálne príjmy za niekoľko desaťročí. Ľudia v uliciach Lisabonu, Madridu či Atén budú protestovať čoraz intenzívnejšie. A ohnisko sa bude posúvať do ďalších európskych metropol.
Zmena sa blíži
To, že kríza konečne dorazila už aj do kľúčových severoeurópskych krajín, by mohlo byť tou najlepšou správou pre pozitívnejšie vyhliadky celej Európy. Približuje nás to totiž k riešeniu krízy. Je zložité pochopiť problémy suseda, akokoľvek máte pre neho pochopenie. Ale keď prekročia váš prah, všetko sa zrazu zmení.
Podľa mňa bude rok 2013 rokom prerodu. Takého, ktorý bude zahŕňať ozdravenie v tvare písmena V. Katalyzátorom pre takú zmenu by mohla byť akákoľvek z týchto udalostí:
• Grécko opustí eurozónu
• Angela Merkelová získa vďaka hlasom SPD mandát, čo ju donúti konať proti EÚ
•Španielska ekonomika „exploduje“ a dostane sa do otvorenej konfrontácie s úniou
• Francúzsky hrubý domáci produkt sa prepadne o dve percentá.
Nebude to jednoduché, ale potrebujeme prostredie, v ktorom by sa každý rád posunul ďalej. A to je oveľa jednoduchšie vtedy, keď sa v problémoch ocitnú úplne všetci a uvedomia si, že bez spoločného úsilia nič nedosiahnu.
Autor je hlavný ekonóm dánskej investičnej banky Saxo Bank.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá je súčasťou aktuálneho vydania 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Ilustrácia - Profimedia.cz
