Ako zasiahla život malých a stredných firiem energetická kríza, aké trendy budú musieť zakomponovať do svojho podnikania a ako sa v tejto skúške momentálne držia. Na otázky TRENDU odpovedal vedúci partner EY na Slovensku Marián Bíž.
Pre vysoké ceny energií a infláciu sa pomaly rozbieha vlna odstávok či krachov veľkých firiem. Sú v rovnakej miere ohrozené aj stredné a malé výrobné firmy alebo tie sú flexibilnejšie?
Menšie a stredné podniky sú síce flexibilnejšie, ale otázka je, či im flexibilita pomôže prekonať energetickú krízu. Väčšie firmy majú vyššiu šancu dohodnúť si s dodávateľmi dlhšie kontrakty a zafixovať si ceny elektrickej energie či plynu. Pri malých a stredných podnikoch závisí aj od toho, akú energeticky náročnú majú výrobu či podnikanie.
Či dokážu rýchlejšie nájsť alternatívy alebo transformovať výrobu. Viaceré firmy aj v nadväznosti na udržateľnosť uvažujú o fotovoltike alebo už majú rozbehnuté projekty, pričom mnohé sa nespoliehajú na pomoc od štátu. Určitú časť energie dokážu nahradiť. S plynom je to horšie.
Hlasujte vo výročnej ankete za TREND Manažéra a Investora roka 2022
Od čoho teda závisí, či prežijú?
Schopnosť prežitia malých a stredných podnikov závisí aj od toho, ako dokážu premietnuť vyššie ceny vstupov do konečných cien výrobkov pri zachovaní priazne a spotreby zo strany zákazníkov.
Mali by firmy vnímať túto krízu ako možnosť transformovať sa? V ktorých oblastiach im to odporúčate?
Každá kríza je príležitosť na zmenu, na rekapituláciu slabých a silných stránok, na upratanie a urobenie krokov, ktoré povedú k vyššej efektívnosti. Určite treba prehodnotiť zdroje energie, ktoré firma využíva, či je efektívna, či dostatočne dlhodobo plánuje, či vie využiť alternatívne zdroje.
Takisto sa treba pozrieť na samotný proces výroby, v ktorom energie využíva, a to aj z pohľadu náročnosti, keďže každá výroba má iné špecifiká. Otázkou je, aká je spoločnosť flexibilná, pretože niekedy pomôže aj zmena na úplne iný typ produktu či aktivity.
V čom majú malé a stredné podniky výhodu oproti veľkým pri transformáciách?
Výhodou je flexibilita a schopnosť rýchlejšie prijať rozhodnutie, keďže v korporáciách prechádza rozhodovanie cez viaceré úrovne. Pri malých firmách je to v rukách jedného či dvoch majiteľov. Nevýhodou je, že rozhodnutia nemusia byť správne, pretože v menšom kolektíve je pravdepodobnosť, že uniknú niektoré kritické oblasti, ktoré predstavujú riziko pre podnik.
Nedostatkom je aj málo zdrojov, veľké transformácie sú náročné na finančné prostriedky, či už sú transformácie systémové, alebo organizačné. Na to, aby sa malý či stredný podnik dokázal transformovať, je potrebná určitá veľkosť, respektíve rozsah transformácie je výrazne odlišný oproti veľkým korporáciám, preto to nie úplne voláme transformáciou.
Podnikanie sťažuje firmám aj štát. Aké legislatívne zmeny by mali zákonodarcovia prijať, aby štát uľahčil prežitie malých a stredných podnikov?
Na významnejšie zmeny v oblasti daní a odvodov už čakáme viac než dva roky. Sľubovaná daňová reforma sa však neposunula ďalej. V parlamente je novela zákona o dani z príjmov, ale ide skôr o technické zmeny, ktoré vyžaduje Európska únia (EÚ).
Pomohlo by predovšetkým zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce, a to najmä v súvislosti s rastúcimi mzdami, ktoré treba zvyšovať pre infláciu. Ale to je špirála. Čím vyššie sú mzdy, tým vyššie sú dane, z čoho bude profitovať štát. Takže preto by som očakával flexibilnejší prístup vlády k podnikateľom.
Do popredia sa v biznise dostalo udržateľné podnikanie. Stalo sa už súčasťou DNA malých a stredných firiem?
Klientov z radov malých a stredných podnikov, ktoré sa téme ESG začali venovať, máme aj my, no nie je ich veľa. Závisí to od ich veľkosti a od toho, či majú dostatočné zdroje, silu a schopnosť pracovať s nástrojmi udržateľného podnikania. Tam, kde to vyplýva z podnikateľského sektora firmy alebo z hodnotového nastavenia niektorého z majiteľov, vidíme oveľa väčší záujem, energiu a ochotu.
Na ktoré ESG témy sa firmy najčastejšie „chytajú“?
Udržateľné podnikanie sa, samozrejme, netýka len klimatickej zmeny, ide aj o spoločenskú zodpovednosť voči komunite či zamestnancom, ako aj o tému governance, teda schopnosti dodržiavať predpisy a etické podnikanie. V tejto tretej oblasti je to zatiaľ pomalšie.
Energetická kríza a vojna na Ukrajine však celkovo spomalili spoločenský tlak na udržateľné podnikanie firiem, ale toto spomalenie má len dočasný charakter. EÚ má totiž stále silný záujem tlačiť túto tému dopredu. Skôr či neskôr sa jej budú musieť venovať všetky firmy. Ten tlak sa bude zvyšovať nielen od regulátora, ale aj od vedcov, komunít, zákazníkov a zamestnancov.
Aké ďalšie trendy ovplyvnia v najbližších rokoch malé a stredné podniky na Slovensku?
V súvislosti s doznievajúcou pandémiou to budú, prirodzene, hybridné modely fungovania zamestnancov. S tým však prichádzajú aj problémy, napríklad ak ľudia pracujú v inej krajine s inými daňovými, sociálnymi či zdravotnými predpismi, ktoré treba rešpektovať.
Ďalším veľkým trendom je automatizácia a digitalizácia procesov. Zmena nastáva v náplni činností zamestnancov, ktorí boli orientovaní napríklad na spracovávanie dát či opakujúce sa aktivity s nízkou pridanou hodnotou. Vo väčšine prípadov ich je totiž možné zameniť za hardvérové a softvérové riešenia a potenciál ľudí presmerovať na činnosti, ktoré prinášajú väčšiu pridanú hodnotu.
Ako sú na tom v tejto oblasti malé a stredné podniky na Slovensku?
Je pravda, že automatizácia sa v nich dostáva do popredia trošku pomalšie. Nereagujú okamžite, lebo tie trendy prinášajú najmä veľké technologické firmy, potom ich preberajú korporácie a finančné inštitúcie, následne vlády a až tie potom predstavia zmeny, ktoré zasiahnu aj malé a stredné podniky.
- Marián Bíž
- Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. V spoločnosti EY pôsobí dvadsať rokov, z toho dva roky ako vedúci partner na Slovensku. Viedol množstvo medzinárodných projektov daňového plánovania vrátane cezhraničných fúzií a štruktúrovania transakcií v rôznych jurisdikciách.
Je problémom financovanie či skôr nastavenie majiteľov firiem?
Automatizácia prináša výrazné úspory pri určitej veľkosti, nemá to zmysel, pokiaľ ten proces v spoločnosti nevyžaduje veľký počet hodín a zdrojov. Automatizácia si vyžaduje, aby ten proces bol opakovateľný a relatívne jednoducho opísateľný, aby ho robot dokázal vykonávať.
V tejto fáze ešte umelá inteligencia nie je na takej úrovni, aby sa robot dokázal rozhodovať a nahradiť ľudský mozog. Vidíme však aj pokročilejšie úrovne automatizácie, napríklad strojové učenie.
Momentálne však automatizáciu vnímame ako procesnú záležitosť vo firme v rámci administratívnych úkonov, finančného riadenia či ľudských zdrojov, kde hovoríme o softvéri v počítači. Je to v podstate nahrádzanie klávesových úkonov človeka. Nemyslím si, že automatizácia procesov je náročná finančne, možno investícia do licencií, ale samotné programovanie nie.
Spoločnosť EY vyše 30 rokov celosvetovo udeľuje ceny najlepším podnikateľom. Práve ste vyhlásili 17. ročník súťaže EY Podnikateľ roka na Slovensku. Kto je pre vás zaujímavým podnikateľom?
Som rád, že za posledné roky čoraz viac podnikateľov zverejňuje svoj príbeh a nebojí sa negatívnych reakcií na svoj úspech. Pre mňa je zaujímavý každý podnikateľ, ktorý sa na túto neľahkú cestu vydal – cestu nástrah a neustálych zmien. Ak totiž existuje obdobie ticha, je to len ticho pred búrkou.
Niekto môže rezonovať viac, lebo má zaujímavejší príbeh alebo podniká v oblasti, ktorá je v danom čase vychytená, alebo objavil dieru na trhu. Cením si kontinuitu. Je dobre, keď firma prekonala viacero kríz a ťažkých období, vyšla z nich silnejšia alebo musela prehodnotiť svoje procesy a neskončila po prvom kritickom období.
Máme na Slovensku dostatok zaujímavých podnikateľských príbehov?
Som presvedčený, že ich máme dosť, hoci by som určite uvítal aj viac. Aj prostredníctvom našej súťaže vidíme len veľmi malú časť týchto príbehov, lebo sú podnikatelia, ktorí sa nechcú zúčastňovať na súťažiach a verejne sa prezentovať. No možno len čakajú na správny okamih, pretože Slováci sú celkovo súťaživí, ale asi sa hlásia až vtedy, keď si myslia, že majú šancu vyhrať.
Čo najviac odrádza ľudí od rozbehnutia podnikania, čo by pomohlo?
Ako národ sme príliš opatrní, nepúšťame sa do veľkých dobrodružstiev. Nápad musí mať najprv kontúry, ideu a zdroje, až potom sa doň podnikateľ pustí. Môže ho odrádzať aj absencia podpory zo strany štátu. Šancu podporiť malé a stredné podniky zodpovední nevyužili za uplynulé roky dostatočne.
Stále sa na podnikateľov pozeráme ako na niekoho, kto chce štát obrať, namiesto toho, aby sme mladým ľuďom vytvorili priestor na rozbehnutie biznisu a nezaťažovali ich byrokraciou. Niečo sa určite pohlo vpred, ale ešte to nestačí. Krajiny okolo nás majú oveľa pozitívnejší prístup z pohľadu finančnej, organizačnej aj infraštruktúrnej podpory.