Ale namiesto toho, aby sa raz o ňom písalo v encyklopédii slovenských vynálezov, skončil. Veľmi emotívne. Predkoncoročné týždne sa radikálny pád Goldee rozmazával v novinách aj na sociálnych sieťach. Dostalo sa mu najmä negatívnej publicity.
Keď sa kasa naplnila
Goldee vyzbieralo v crowdfundingovej kampani na prelome rokov 2013 a 2014 za dvadsaťpäť dní takmer 200-tisíc dolárov. Aj po nej ešte chodili predobjednávky na inteligentný vypínač svetla. Ten ovláda inteligentné žiarovky smartfónom alebo pohybmi rúk a dokáže tiež navodiť rôzne atmosféry. Už do kampane išiel košický tím s investorom, ktorého meno ani objem investície nechceli „golďáci“ zverejniť. Ešte v septembri 2014 písal TREND o napredovaní projektu s tým, že získanie ďalšej investície bolo na spadnutie (TREND 38/2014).
Ale práve v tom období sa zakladateľovi Tomášovi Baranovi nepodarilo dohodnúť investíciu: „Slovenské investičné prostredie ešte nie je pripravené na takú investíciu. Tu by nám nikto nedal také podmienky, aké sme potrebovali,“ povedal pre TREND s tým, že malo ísť pravdepodobne viac ako len o pár stotisíc eur. Košičania boli pred najťažšou fázou – inžinieringovým dotiahnutím výroby a jej samotným spustením. To plánovali na január 2015.
Peniaze z kampane im však nevydržali, aj keď si dávali nízke platy. T. Baran hovorí, že ho mal z celého tímu najnižší. Tisíce eur sa rozutekali za nájom, nákup materiálu, elektroniky, licencie či certifikácie. Ľudia z Goldee tvrdia, že makali na viac ako sto percent. Keď však T. Baran začal na jeseň prepúšťať niektorých kolegov, pretože ich už nemal z čoho zaplatiť, o budúcnosti projektu začali pochybovať. Ako hovorí nemenovaný člen tímu, keď už videli, že nie je východisko, niektorí ľudia navrhli Tomášovi nové prerozdelenie práce vo firme, kde by už nestál na čele. „Zahodiť štyri roky práce na vysnívanom projekte a odísť s ničím, to som nemohol prijať,“ vysvetľuje zakladateľ eskaláciu emócií a následne aj odchod tímu z tohto nádejného start-upu.
Keď vyschli zdroje
T. Baran už medzitým informoval aj podporovateľov, ktorí si predobjednali Goldee vypínač. Hovorí, že keby boli peniaze, nič z toho by sa nestalo: „Všetko sa začína a končí na peniazoch. Videl som, čo sa deje s ľuďmi, keď peniaze nie sú.“ Človek z tímu, ktorý si neželá byť menovaný, tvrdí, že každý start-up je až do momentu, keď nezačne predávať, akási bublina. A preto potrebuje neustále vytvárať mikrofinancovanie, teda prijímať investorov. Pre investorov je zasa podstatné, že firma a jej riadenie nie je roztrieštené medzi viacerých partnerov, ale zakladateľ vie vždy rozhodnúť aj sám – lebo má väčšinu. Niektorí ľudia z tímu boli aj akcionármi, i keď reálne dôležité rozhodnutia prijímal sám Tomáš.
Start-upy zvyčajne vznikajú bez peňazí, keď raz prídu, už sa ťažko zvyká späť na „rožkový“ život. Vývojársky tím teda skončil, nechal za sebou tisícky hodín práce, ale dnes už komunikuje, aj s médiami, jednotnejšie. Takýto postoj v Goldee pri vzniku problémov chýbal. V súčasnosti sa o služby vývojárov inteligentného vypínača zaujímajú start-upy zo Slovenska i zahraničia. T. Baran si chce dať pauzu, bude písať blog o skúsenostiach z riadenia Goldee. Opiera sa o podporu rodiny. Oba tábory si teraz bránia pozície a v médiách sa objavuje, ako potvrdila jedna aj druhá strana, mnoho poloprávd a klamstiev. Investor zostal sklamaný, ale zmieril sa so stratou.
Ďalším poučením v príbehu Goldee boli aj formálne vzťahy – všetci zamestnanci podpisovali dohody o mlčanlivosti, ktoré im zväzujú ruky, ak by aj chceli pokračovať vo vývoji vypínača sami. Pri nadšení z projektu sa často nemyslí na krízový scenár. Start-upom – nielen Goldee – nepraje ani podnikateľské prostredie, pretože od začiatku musia všetko platiť ako reálna firma s obratom, no prvé ovocie ich vývoja príde až o niekoľko rokov. Hoci „úmrtnosť“ v brandži je až okolo 90 percent. Na Slovensku už skrachovali i väčšie start-upy, ale aj nádejné projekty, napríklad športové auto Attack K-1.
