Emisný škandál prinútil Volkswagen k zmenám vo firemnej kultúre

Automobilka vykázala najväčšiu stratu v histórii a na náklady na vyriešenie dôsledkov spojených s umelým znižovaním emisií si odložila bokom viac ako šestnásť miliárd eur. Napriek tomu v autobrandži zaznievali hlasy, že je to len začiatok a rok 2016 bude pre firmu skutočne krízový.

A kým vlani sa výročná tlačovka Volkswagenu niesla v duchu sypania si popola na hlavu, v tomto roku si nemecký koncern povedal, že je čas pozerať sa dopredu. Hlavným mottom konferencie bola zmena – smerovania, firemnej kultúry aj vývoja automobilového priemyslu, kde si chce Volkswagen udržať vedúcu pozíciu.

Nenaháňať sa za prvenstvami

Volkswagen by sa mal stať viac medzinárodným, podnikavým i ženským

Paradoxom je, že práve vlani, keď sa nemecký koncern naplno zmietal v emisnom škandále, sa mu podarilo zosadiť z trónu najväčšej svetovej automobilky japonskú Toyotu. Bol to pritom práve tento cieľ, ktorý zosobnil toxickú kultúru firmy pod vedením predošlého výkonného riaditeľa Martina Winterkorna.

Šéf VW Matthias Műller presadzuje viac ženskej účasti na riadení firmy, na pódiu však bola len jedna. Zdroj: Volkswagen AG

Keď pred takmer desiatimi rokmi nastúpil na čelo koncernu, vyzval akcionárov, aby „nasledovali Volkswagen na jeho ceste na vrchol automobilového priemyslu“. Rast sa tak stal hlavnou modlou spoločnosti.

Ako z iného vesmíru preto vyzneli aktuálne vyhlásenia nového šéfa automobilky Matthiasa Müllera, ktorý po prevalení Dieselgate nahradil M. Winterkorna. „Je jednoduché dostať sa na titulky novín ako najväčšia automobilka v počte predaných vozidiel. Podľa mňa veľkosť nemôže byť samoúčelná, ale je nanajvýš len výsledkom dobre odvedenej práce. Naháňať sa za rekordmi nie je to, čo nás ženie dopredu,“ uviedol M. Müller.

Viac ženskosti

Volkswagen potrebuje zmenu. Kolos dvanástich značiek s viac ako šesťstotisíc zamestnancami a 120 závodmi po celom svete bol riadený príliš centralisticky a byrokraticky. Firemná kultúra bola postavená na súťaživosti jednotlivých značiek, závodov, oddelení, zamestnancov. Aj preto si automobilka dala po prevalení škandálu za jeden z piatich kľúčových cieľov zmenu štruktúry a myslenia.

„Volkswagen sa musí zmeniť. A nie preto, že všetko v minulosti bolo zlé, ale preto, lebo náš priemysel zažije v nasledujúcich desiatich rokoch viac fundamentálnych zmien, než sme zažili za posledných sto rokov,“ povedal M. Müller. Aby to podčiarkol, dodal, že Volkswagen sa musí stať viac medzinárodným, podnikavým a viac „ženským“ – predovšetkým na úrovni manažmentu. Vtedy sa v konferenčnej hale ozval smiech, keďže z desiatich ľudí na pódiu bola len jedna žena.

Členovia predstavenstva Volkswagen na výročnej tlačovej konfrencii Zdroj: SITA / AP

Aj to ukazuje, že nemecký koncern má pred sebou ešte dlhú cestu. Napriek tomu je dôležité, že sa po nej aspoň vydal a spravil prvé kroky. Príkladom je prebujnená byrokracia, ktorá firmu zväzuje. Na konferencii preto M. Müller avizoval zníženie celokoncernových regulácií z dnešných takmer osemsto na približne 150 i zoškrtanie korporátnych komisií o tretinu. Zmenami prejdú aj legendárne testy modelov pred uvedením do sériovej výroby. Zúčastňovali sa na nich šéfovia všetkých dvanástich značiek a pod vedením M. Winterkorna sa z nich stali obávané akcie, ktoré sprevádzal krik, výčitky a do extrémov zachádzajúce skúmanie akéhokoľvek nedostatku. Po novom sa počet testov zníži o polovicu a zmenší sa aj ich rozsah.

Namiesto konkurencie spolupráca

Zmenou prejde aj spolupráca medzi jednotlivými značkami. Aj keď sa o synergiách v koncerne hovorí už niekoľko rokov, od čias bývalého šéfa a sivej eminencie Volkswagenu Ferdinanda Piëcha bola skôr podporovaná konkurencia. To malo za následok, že si manažmenty značiek neodovzdávali dôležité informácie alebo nedelili sa o technologické know-how.

To sa má podľa M. Müllera skončiť. Ako príklad uviedol automobilky