Premiér Robert Fico 23. júla 2008 prekvapujúco oznámil, že požiadal Jaroslava Izáka o odchod z vlády, lebo minister Slovenskej národnej strany (SNS) udelil dotácie v súlade so zákonom, ale „v rozpore s etickými pravidlami“. Vtedy tomu nikto nerozumel. Veď pri iných členoch vlády na ich neodvolanie stačilo, keď mohol premiér povedať, že „nebol porušený zákon“. Iba v prípade J. Izáka začal vyžadovať ešte aj dodržiavanie etických pravidiel. Dôvod, prečo premiér Fico použil dvojaký meter, bol vtedy rébusom, ale už nie je.
Týždenník TREND v júli 2008 (!) uverejnil článok reportéra Petra Marčana Ďalší minister z kola von, v ktorom o rezorte životného prostredia napísal: „Ministerstvo sa podľa informácií TRENDU malo pokúsiť priamo zobchodovať časť emisií z rezervy štátu... Celý predaj sa napokon zastavil na ministerstve hospodárstva, ktoré s návrhom nesúhlasilo.“ Šéfom rezortu hospodárstva bol vtedy nominant Smeru-SD Ľubomír Jahnátek. Reportér TRENDU mal už pol roka pred predajom emisných kvót informácie, ktoré sa neskôr potvrdili.
V roku 2010 vyšlo najavo, že ministerstvo životného prostredia pod vedením J. Izáka už v lete 2008 veľmi usilovne hľadalo kupca pre slovenské emisné kvóty. Svedčí o tom zachovaná korešpondencia medzi Pavlom Tehlárom, vtedajším generálnym riaditeľom sekcie kvality životného prostredia, a Janou Lütken, predstaviteľkou spoločnosti Onyx Trust Services AG. Áno, čítate dobre, Jana Lütken, ktorá sa preslávila tým, že bola konateľkou Interblue Group, najskôr takmer kúpila emisné kvóty pre Onyx. Až potom, keď predaj emisných kvót, pripravený len ľuďmi SNS, zablokoval minister Smeru, na listy adresované konateľke spoločnosti Onyx Jane Lütken začala odpovedať Jana Lütken, konateľka spoločnosti Interblue Group.
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Letné zablokovanie predaja i správa SIS z júla 2008 mali len jeden dôsledok: namiesto spoločnosti Onyx, ktorú si vyhliadli ľudia SNS, kúpila emisné kvóty spoločnosť Interblue Group. Za ňou už boli aj iné osoby a zoskupenia. V dôsledku toho to nebol Onyx, kto rozdeľoval „zisk“ medzi tri slovenské a sedem zahraničných spoločností, ale rozdeľovala ho garážová firma Interblue Group.
Keďže predaj pripravený SNS najskôr v lete 2008 neprešiel, ale potom sa v novembri a decembri 2008 – aj napriek správe SIS – zrealizoval, je zrejmé, že aj ľudia Smeru mali vplyv na to, kto a ako delil súkromný zisk z predaja štátnych aktív.
