Elena Kohútiková: Mala som kariéru snov. Začala sa stávkou

Ohlásili ste odchod z postu zástupkyne generálneho riaditeľa trhovej dvojky VÚB. Prečo?

Vzhľadom na to, že som prekročila vek určitej desiatky pred pár rokmi, začala som viac rozmýšľať o tom, kedy odísť do dôchodku, opustiť dennú manažérsku pozíciu. Stanovila som si, že 65 rokov by mala byť pre mňa tá hranica, keď by som mala začať ďalšiu etapu svojho života. Človek by si mal povedať, kedy odíde, aby nepodľahol ilúzii, že je nenahraditeľný.

Vraj to rozhodnutie súviselo aj s počtom vašich vnúčat.

Áno, trochu. Povedala som mladšej dcére, že keď bude mať druhé dieťatko, čo je moje piate vnúča, urobím všetko pre to, aby som jej mohla viac pomôcť. Mám dve dcéry a treba povedať, že som si uvedomila, že tie roky letia tak rýchlo, že popri práci nestačíte sledovať iné veci. Rada by som videla, ako moje vnúčatá rastú, a rada by som mojim dcéram odovzdala trochu môjho času, aby aj ony mali vyváženejší život.

Ako to prebieha v pozícii, akú zastávate vy, keď sa manažér rozhodne odísť?

Máme v predstavenstve trojročné kontrakty. Keď som podpisovala ten posledný, dala som si opciu, že budem môcť odísť skôr. Avizovala som majoritnému vlastníkovi, že by som chcela využiť skorší odchod. Myslím, že po jedenástich rokoch vo VÚB a po štyridsiatich rokoch mojej práce nastal ideálny čas. Ukončila som v októbri druhé obdobie trojročného kontraktu a ohlásila som odchod. No nebolo to ľahké rozhodnutie.

Elena Kohútiková Zdroj: Miroslava Spodniaková

Ak sa pozriete spätne na vaše manažovanie, je niečo, na čo ste najviac hrdá?

Teší ma, že som za sebou nechala ľudí, ktorí sú pripravení robiť prácu perfektne. Nechala som aj tu, aj v národnej banke svojich nasledovníkov. Som manažér, ktorý si nemyslí, že je nenahraditeľný. Vždy som delegovala a vychovávala svojich nasledovníkov, aby mohli kedykoľvek prebrať moju agendu.

Je niečo, čo si hovoríte, že ste mohli urobiť lepšie?

Mám taký dojem, že moja kariéra bola kariérou snov. Budovali sme centrálnu banku, zaviedli sme národnú menu a darilo sa nám udržať jej stabilitu. Dostala som možnosť robiť v makroekonomike, byť v kontakte s vysokou politikou. Potom som pomáhala pri zavedení eura. Mala som možnosť vyskúšať si moje skúsenosti aj v komerčnom bankovníctve. Sú to veci, ktoré človek málokedy zažije. A ja som vstúpila do tohto obdobia ako manažérka už v pomerne zrelom veku, blížila som sa k štyridsiatke. Pokladám to z tohto pohľadu za kariéru snov nielen preto, čo som zažila, ale aj čo sa dokázalo. Keď sa pozerám spätne, možno by som o desať percent viac času venovala deťom, to je jediná vec, ku ktorej sa vraciam často v myšlienkach. Ale chvalabohu, deti videli, koľko a ako robím, naučili sa byť samostatné a dnes sú veľmi samostatné a vedia si riadiť svoj život.

Ste vorkoholička?

Ak prijmete nejakú pozíciu, neexistuje, že ju budete robiť na päťdesiat percent. Buď ju prijmete a robíte, alebo neprijmete, lebo nechcete byť tak zaťažený. Ja som vždy prijala a robila. A som perfekcionista. To ma naučil môj otec ako môj prvý manažérsky vzor. Ale stojí to človeka viac času a síl.

Elena Kohútiková Zdroj: Miroslava Spodniaková

Vidieť to potom na výsledkoch?

Určite je tam menej zlyhaní, pretože sa pripravíte na všetky varianty. Ja som sa vždy nachystala na najhorší variant a všetky ostatné už boli od neho lepšie. Nikdy som neočakávala ideálnu možnosť. Aj keď nakoniec bola realita väčšinou lepšia. No som typ, ktorý sa vždy dosť dôsledne na všetko pripravuje, študuje materiály a premýšľa.

Čo vás ešte naučil otec?

Otec mal ťažký život. V určitom období kvôli pôvodu nemohol vykonávať svoju profesiu. Keď som ho ja vnímala, robil hlavného zootechnika v Nových Zámkoch na družstve. Bol poľnohospodárskym inžinierom. Videla som, ako sa pripravuje, ako si robí plány, a vždy som pri ňom sedávala. Naučil ma, ako pracovať s ľuďmi, lebo to nie je a ani nikdy nebolo jednoduché na manažérskej práci. Motivovať ľudí a dostať z nich to najlepšie a zároveň si ich nepostaviť proti sebe. Vtedy to bolo pre mňa ako pre dievča zo strednej ekonomickej školy zaujímavé. Ale skutočný prínos jeho informácií som si uvedomila až neskôr.

Kde ste dostali základy na financie?

31. decembra si zavolal mňa aj mamu a povedal: Elenka, pozrime sa, ako sme tento rok hospodárili. Ukázal mi kľúčové príjmy, výdavky, do čoho sme investovali. A hovoril mi, že vždy musím čosi odložiť, lebo sa môže niečo stať. A ja som tento jeho model prevzala aj do svojho rozpočtu a dokázala som niekedy vyjsť aj s málom.

Elena Kohútiková Zdroj: Miroslava Spodniaková

Čo by ste označili za míľniky vašej kariéry?

Prvým bol určite príchod do banky, vtedy do Štátnej banky československej. Z výskumu, z akadémie vied, kde bol život iný, demokratický, som nastúpila do štruktúrovanej inštitúcie. V deväťdesiatom roku nikto netušil, že dôjde k rozdeleniu krajiny. Ďalší míľnik prišiel v roku 1993, keď som súhlasila, že sa stanem vrchnou riaditeľkou a budem sa spolupodieľať na kreovaní Národnej banky Slovenska. Dostala som do vienka hodnotu slovenskej meny. To bola veľká vec. Ale aj rozhodnutie začať pracovať na prijatí eura. Vtedy boli na to dosť rozdielne pohľady, aj medzi ekonómami. No ja som mala veľmi jasný názor, že máme euro prijať a vstúpiť do eurozóny. Dnes sa ukazuje, že to bolo dobré rozhodnutie. Ale to človek nikdy vopred nevie. Mnohokrát idete do vecí, kde neviete, aký bude výsledok. No bolo to dobre pripravené, dosť času sa venovalo vysvetľovaniu a výsledkom je, že sme jednou z krajín, kde je euro vnímané pozitívne.

Keď sa pozerám spätne, možno by som o desať percent viac času venovala deťom. Chvalabohu sa naučili byť samostatné

Ako ste sa dostali do komerčnej sféry?

Po tom, čo mi už legislatíva nedovoľovala byť v bankovej rade centrálnej banky ďalšie obdobie, som odišla z pozície viceguvernérky a stala som sa poradkyňou. No rozhodla som sa ísť s kožou na trh. Mala som 53 a pol roka a bolo to dosť odvážne rozhodnutie, no cítila som sa ešte mladá na poradcu. Analyzovala som ponuky a na ponuke VÚB ma oslovila možnosť zaviesť novú menu popri riadení úseku finančných a kapitálových trhov.

Necítili ste ani na chvíľu strach?

Dodnes si pamätám, že keď som vstupovala prvýkrát cez hlavný vchod VÚB, tak som si hovorila: Kohútiková, čo tu ty robíš? Veď ty si v živote v komerčnej banke nepracovala a ty tam chceš ísť zaviesť euro! Potom som si však povedala, už si sa rozhodla, tak vstúp. A ako som vstúpila, tak už som žiadne pochybnosti nemala. Ideš, urobíš, zavedieš.

Elena Kohútiková Zdroj: Miroslava Spodniaková

Kde sa vlastne začala vaša kariéra?

V štátnej banke. Išlo o stávku. Mali sa