Možno boli tvorcovia filmu o rok-dva optimistickejší, ale éra futuristických vozidiel na elektrický pohon sa skutočne začala. Na scéne sa objavuje široká paleta noviniek: od skútrov až po veľmi nevšedné unicykle.
Smutný osud milionára
Pionierom v elektromobilite je firma Segway a jej dvojkolesový dopravný prostriedok s elektromotorom a počítačovo riadeným udržiavaním rovnováhy. Segway, projekt vynálezcu Deana Kamena, sa stal symbolom geek kultúry generácie Y. Najprv ho ľudia nebrali vážne. Veď kto by sa aj chcel nechať vidieť, ako sa po meste vláči s čudným „vozidielkom“. Navyše, s cenou, za ktorú sa dá kúpiť málo jazdený sedan.
Napokon sa Segway predsa len dočkal aj masovejšieho uplatnenia. Už nie je nezvyčajné stretnúť na ňom skupinku turistov (napríklad aj v Bratislave). Pred pár rokmi ho skúšala čínska armáda ako jednoduchý dopravný prostriedok na presun a útok protiteroristických jednotiek. Viaceré regióny po celom svete vybavili Segwaymi policajné zložky, stretnúť ich možno na letiskách, v logistických centrách a skladoch.
Po pravde, je to vcelku dobrý pocit: človek sa postaví na plošinu Segwaya a ten ho odvezie, kam treba. Dvojica kolies pomocou gyroskopu a počítača automaticky vyvažuje „šoféra“ tak, aby nespadol. Segway dokáže vyvinúť rýchlosť takmer 20 kilometrov za hodinu a na jedno nabitie prejde aj 25 kilometrov. Na Slovensku sa Segway predáva za 1 500 eur, o tisícku viac stojí jeho terénna verzia, na ktorej sa dá preháňať aj po lesných cestách.
Hoci... Milionár Jimi Haselden, ktorý svojho času firmu Segway kúpil, sa na tomto dopravnom prostriedku v roku 2010 zabil. Pravdepodobne nezvládol jeho riadenie a zrútil sa z 20-metrovej výšky do rieky. Keďže Segway sa ovláda nakláňaním tela, mení sa tak smer jazdy, akceleruje aj brzdí, stačí krátka nepozornosť a už vás stroj roztáča alebo vyhadzuje „zo sedla“.
ZBoard Zdroj: ZBoard
Skejtbording po novom
K antigravitačnému skateboardu, na ktorom jazdil Marty McFly, sa ľudstvo zatiaľ nedopracovalo. No dosiek s vlastným pohonom je neúrekom, vyrábajú ich desiatky firiem. Rozmachu elektrických skejtbordov zásadne pomohli crowdfundingové služby ako Kickstarter a IndieGoGo. Myšlienku primontovať elektromotor na dosku malo v garážach mnoho inovátorov, chýbali však zdroje. Keď sa do príbehu pridali tisícky miniinvestorov (backerov), biznis s adrenalínovým športovaním sa mohol rozbehnúť naplno.
Medzi prvými bol start-up ZBoard. Vo februári firma vyzbierala viac ako osemnásobok cieľovej sumy a pustila sa už do druhej generácie svojho produktu. ZBoard je založený na ovládaní pomocou dvoch nášľapných plôch. Predná slúži na akceleráciu, zadná na spomaľovanie. Motor je v dvoch edíciách. Prvá s hmotnosťou deväť kilogramov ponúka maximálnu rýchlosť 32 km/h a dojazd 38 km, druhá je o kilo ľahšia, rovnako rýchla, no s dojazdom 25 km. Dizajnovo ide o hybrid medzi skejtbordom a longboardom, dlhším skejtbordom bez zahnutej prednej a zadnej časti.
Keďže výrobcov pribúda, snažia sa odlíšiť niečím unikátnym. Napríklad Marble je longboard s dojazdom 25 km a maximálkou 40 km/h. Tieto údaje však nie sú fixné. Cez mobilnú aplikáciu sa jednotlivé jazdné vlastnosti dajú nastavovať. Marble si už možno objednať (za 1 300 amerických dolárov), prvé kusy sa k fanúšikom rýchlosti dostanú koncom leta.
Veľmi podobne je na tom Boosted. Má podobnú cenu aj rýchlosť. Najvýkonnejšia verzia však vytiahne človeka aj do 25-stupňového kopca. Oba elektroskejtbordy sa ovládajú bezdrôtovým spínačom, ktorý používateľ pri jazde drží v ruke. Jednoduchým pohybom ukazováka a palca potom longboard zrýchľuje alebo spomaľuje.
Leif eSnowboard Zdroj: Leif
V lete ako v zime
Tvorcovia Inboardu M1, ďalšej čerstvej novinky, sa zasa zamerali na dizajn. Ich elektrický skejtbord je prvý, ktorý nemá motor zavesený pod doskou. Miniatúrny a pritom výkonný elektromotor v obidvoch zadných kolesách dokáže vyvinúť rýchlosť takmer 50 km/h a má dojazd 16 km. Alebo aj 32 alebo 48 kilometrov, lebo Inboard M1 má vymeniteľnú batériu. Ovláda sa mobilom, alebo oveľa praktickejším a bezpečnejším ergonomicky tvarovaným diaľkovým ovládačom, ktorý pripomína ten z konzoly Nintendo Wii. Úspešný projekt z Kickstartera sa dostane do obchodov v januári, jeho cena je 1 400 dolárov.
Leif eSnowboard je presne to, čo hovorí jeho názov. Jeho tvorcovia sú fanúšikovia snoubordingu, ktorí chceli tento šport praktizovať aj na letných uliciach mesta. Prišli tak s elektrickým skejtbordom s unikátnou konštrukciou. Zatiaľ ako jediný má okrem klasických štyroch koliesok ešte dve ďalšie, ktoré umožňujú, aby sa doska pohybovala aj do bokov. Takže jazda na Leife naozaj pripomína snoubording, ale na asfalte a bez kopcov. A to až 32-kilometrovou rýchlosťou. Dojazd 12 kilometrov sa dá zdvojnásobiť výmenou batérie.
V máji na portáli IndieGoGo prebehla kampaň talianskeho konštruktéra Lorenza Cella, tvorcu skejtbordu Bolt. Pre mnohých to bude zlatá stredná cesta. Bolt nie je o rýchlosti a adrenalíne. Je o zábavnom a pohodlnom cestovaní do práce alebo do školy. Ide o momentálne najmenší elektrický skejtbord, je dlhý len 60 centimetrov a váži štyri kilogramy. Elektronika a batéria sú ukryté vnútri drevenej dosky, zvonka vidieť iba malý motor pred zadnými kolieskami. Pod prednými sa nachádza USB vstup pre nabitie mobilu, ak by to bolo počas cestovania nutné. Drobný Bolt má dojazd okolo desať kilometrov a jeho maximálna rýchlosť je 21 km/h. Kto sa poponáhľal a investoval na IndieGoGo, mohol Bolt získať za 600 či 700 dolárov. Plná cena po príchode do obchodov koncom tohto roka bude okolo tisícky.
OneWheel Zdroj: Onewheel
Jedno koleso stačí
Najzvláštnejším elektrickým skejtbordom, ak sa tak ešte vôbec dá označovať, je Onewheel. Presne tak, má len jedno koleso. Zato je to ale poriadna pneumatika. V nej sa nachádza všetka elektronika aj s motorom. Koleso obopína doska, na ktorej sa stojí a ktorej nakláňaním sa zrýchľuje, spomaľuje alebo mení tvar. Gyroskop a počítač sa starajú o automatickú rovnováhu dosky. Nevýhodou je, že na nevšednú jazdu si treba dlhšie zvykať. Na druhej strane, Onewheel je jeden z mála „skejtbordov“, ktoré dovoľujú jazdu aj po nerovnom teréne či dokonca lesných cestách.
Jedno koleso nie je medzi elektrickými „približovadlami“ až takou raritou. Už tri roky sa predáva SBU V3 unicykel, jednokolka. Aj tá klasická vyvoláva u ľudí úsmev a prekvapenie. A čo vtedy, keď sa ten monocykel ešte aj pohybuje sám. SBU V3 je vybavený automatickým balansovaním, rozbehne sa až na rýchlosť 25 km/h a vydrží na jedno nabitie 16 km. Škoda len vyššej hmotnosti (12 kg) a ceny (1 800 dolárov).
Jedno koleso má byť trendy dopravný prostriedok aj bez sedadla. Objavujú sa pod rôznymi názvami a od rôznych firiem, ako sú Solowheel, Ninebot Unicycle alebo Fotowelt, ale stále ide v podstate o to isté. Jedno koleso so vstavaným motorom a systémom automatického udržiavania rovnováhy. Niektoré majú navrchu držiak, takže koleso si možno zobrať ako tašku, vystúpiť z vlaku, vyklopiť plochy pre nohy a ísť. Na ovládanie netreba nič, len nájsť vhodný uhol nahnutia tela dopredu alebo dozadu.
IO Hawk: Jedna z verzií „segwaya“ bez držadla Zdroj: IO Hawk
Aféra okolo novej hračky
Posledné mesiace sa veľkým hitom nevšedného cestovania stal... ono to vlastne nemá názov. Respektíve ich má príliš veľa. Najvhodnejšie pomenovanie je dvojkolesový skúter s automatickým balansovaním. Možno by oň nik ani nezakopol, lenže nejakou náhodou sa dostal medzi mladé celebrity. Stačilo jedno video Justina Biebera alebo talkshow s Jamiem Foxom, pár názorov známych videoblogerov a hit bol na svete. Ide v zásade o miniatúrnu verziu Segwaya, ale bez držadla. Skrátka dve kolesá a dve samostatné plochy citlivé na tlak a ide sa. Človek sa na „mašinku“ postaví a nakláňaním nohy ovláda motor v pravom alebo v ľavom kolese. Zariadenie je pomerne robustné a odolné, ale náročný terén nezvláda. Aj cez párcentimetrový obrubník ho treba preniesť ručne.
Netrvalo dlho a začala sa malá aféra plná patentov a vysokých cifier. Oficiálne mala byť výrobcom, alebo aspoň tvorcom skútra, spoločnosť IO Hawk, ktorá ho predáva za 1 800 dolárov. Zrazu sa objavila firma PhunkeeDuck, ktorá predávala úplne to isté, ale pod vlastným logom a s cenou o dve stovky nižšou. Obe firmy sa navzájom obviňovali z krádeže nápadov a neférového podnikania. Po krátkom googlení ale hocikto zistí, že ani jedna z nich nemá čisté svedomie.
Skúter s dušou Segwaya sa začal objavovať už rok predtým a na svedomí ho mala mať jedna z mnohých čínskych fabrík. Podľa všetkého tou prvou bola firma Chic Robotic alebo tiež Hangzhou Chic Intelligent Technology a jej skúter Smart S1. Ale ako to už v Číne býva zvykom, stačilo sa skútrom pochváliť na jednom veľtrhu a zrazu ho mali v ponuke ďalšie a ďalšie čínske firmy.
Najpikantnejšie na tom je, že sa do toho nechali zatiahnuť aj viaceré americké spoločnosti, ktoré nakúpili celé palety noname skútrov, dali na ne svoje logo a vlastnú cenu. Pritom „originály“ z tej istej výrobnej linky sa na čínskom e-shope Alibaba predávajú o dve tretiny lacnejšie. Nič to nemení na fakte, že aj viac ako tisícdolárové kúsky sú stále vypredané. Kto si chce štýlovo zajazdiť po kancelárii alebo nákupnom centre, musí sa zapísať do poradovníka.
Prvý motorizovaný
Zdroj: Motoboard
Celé desaťročia pred Segwayom, konkrétne v roku 1975, uzrel svetlo sveta, alebo skôr iba Kalifornie, motorizovaný skejtbord MotoBoard. Išlo len o malý súkromný projekt Jima Rugrodena, študenta z Berkeley. Na klasický skejtbord primontoval malý spaľovací motor a káblom pripojené ovládanie akcelerácie a brzdenia. MotoBoard sa stal mediálnou senzáciou a aj preto sa mu podarilo prilákať investorov a rozbehnúť výrobu. Aj keď s cenovkou 650 dolárov nebol pre každého. Ale kto by si neželal dosku so štyrmi kolieskami, ktorá dokáže ísť takmer 50 km rýchlosťou? Najväčším prekvapením je, že sa vyrába doteraz, hoci v niektorých štátoch USA je pre hluk a emisie zakázaný.
Tesla medzi skútrami
Zdroj: Gogoro
Medzi elektrické dopravné prostriedky patria skútre už dlhé roky, s väčším či menším úspechom. Vývoj batérií im v poslednom čase pomohol k ďalšiemu rozmachu. Medzi unikátne kúsky patrí Gogoro, ktorého tvorcovia dokázali od investorov získať už viac ako 150 miliónov dolárov. Predávať sa začal len nedávno v Ázii. Na prvý pohľad bežný elektrický skúter s rýchlosťou do 95 km/h a dojazdom okolo 100 km. Jedinečný je v tom, že batérie sa v ňom vymieňajú ako zásobníky farby v tlačiarni. Navyše, Gogoro vytvoril sieť automatov na batérie po mestách. Stačí so skútrom prísť, vytiahnuť spod sedadla vybitú batériu a v automate vymeniť za novú. Pre prvých zákazníkov je táto služba zadarmo. Znižuje prevádzkové náklady na minimum, čo sa pri pomerne vysokej nákupnej cene (4 000 dolárov) hodí.
Ozajstný hoverboard
Zdroj: Hendo
S prižmúrením oka sa dá povedať, že predpoveď z filmu Návrat do budúcnosti 2 sa naplnil a že v roku 2015 už naozaj existuje hoverboard. Teda skejtbord bez koliesok. Spoločnosť Hendo ho ukázala koncom minulého roka. Funguje, ale zatiaľ sa s ním po uliciach popreháňať nedá. V prvom rade sa nepredáva, no hlavne ide o pomerne masívne zariadenie, ktoré funguje len na kovovej (medenej) ploche. Ale ak si niekto vydláždi cestu do práce medenými plátmi, pokojne sa môže hrať na Martyho McFlya. S praktickejšie vyzerajúcim hoverboardom prišiel pred pár týždňami aj Lexus. A má fungovať aj v bežnom skejt parku. Prvé tajné fotografie ale ukázali, že aj pod týmto parkom sú kovové plochy, ktoré majú pomôcť magnetickými vankúšmi nadnášanému skejtbordu. Ale ozajstná antigravitácia by sa už veru zišla.
Prichádzajú osobné vznášadlá
Zdroj: Hoverbike
Každému fanúšikovi Hviezdnych vojen zaplesá srdce pri pohľade na aktivity viacerých firiem, ktoré sa snažia skonštruovať hoverbike. Teda niečo ako prepojenie drona a motorky. Potom už je to len krok k ozajstným vznášajúcim sa motorkám zo Star Wars. Na Kickstarteri prešiel projekt start-upu Hoverbike na výrobu štvormotorového vznášadla, zatiaľ len pre polmetrového panáčika s kamerou. Ďalším krokom je dvojmotorový hoverbike pre dospelého človeka. Zatiaľ autori vytvorili len veľmi rané prototypy. Na celý vývoj potrebujú 1,1 milióna dolárov, nazbierali len necelých 90-tisíc. Bolo by zaujímavé, keby sa o pár rokov nejakých päť metrov nad autami na ceste pohybovali aj prerastené drony prevážajúce ľudí do práce.
