Kristian Slovák

Trh s elektrinou zažíva v ostatných mesiacoch nebývalý rozvoj. Tlačí sa naň konkurencia, ktorá klientov neloví iba vo veľkopodnikateľských vodách, ale i medzi malými a strednými firmami a domácnosťami. Hoci sú alternatívni dodávatelia v porovnaní s tradičnou veľkou trojkou malí aj v počte klientov, aj v objeme predanej elektriny, slovenský trh sa dočkal. Okrem ekonomickej krízy tak ceny tlačí nadol i rastúca konkurencia.

Trh sa pohol
Dodávateľa elektriny si už dva roky môžu vyberať firmy aj domácnosti. Konkurencia sa najprv začala obzerať po firemnej klientele s vyššou spotrebou. No v ostatných mesiacoch hľadajú alternatívni dodávatelia ako Magna E.A., Lumius či Slovakia Energy zákazníkov aj medzi menšími firmami a domácnosťami. Ich zbraň je nižšia cena, ako ponúkajú tradiční dodávatelia ZSE – Energia, SSE či VSE. „Každý odberateľ, ktorý si vypýta konkurenčnú ponuku od tradičného dodávateľa a súčasne aj od tých nových, určite dosiahne zníženie nákladov na elektrinu,“ tvrdí Martin Ondko zo spoločnosti Magna E.A.

Zmeniť dodávateľa je možné vždy ku koncu štvrťroka. Ak klient o to požiada napríklad do konca septembra, nová firma začne elektrinu dodávať od nového roka. „Aktuálna situácia ukazuje, že aj časť domácností, tých s väčšími odbermi, je pre obchodníkov dostatočne zaujímavá,“ hovorí Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.

Momentálne je na trhu do desať firiem, ktoré sú schopné predávať elektrinu pre koncových odberateľov. Ale nie všetci ponúkajú reálne aj služby klientom z radov domácností. Magna E.A. dodáva takmer päťsto firmám a viac ako tisícke domácností. „V budúcom roku chceme prelomiť u koncových odberateľov jednopercentný podiel na slovenskom trhu,“ hovorí M. Ondko.

Slovakia Energy evidovala v polovici júna desaťtisíc podpísaných zmlúv zo segmentu domácností a osemtisíc firemných klientov. „Objem elektriny dodávaný na Slovensku v tomto roku je necelých 90 GWh. Na budúci rok máme zmluvy na 150 až 200 GWh,“ povedal TRENDU hovorca firmy Richard Štrégl. V Česku, kde firma začala predávať domácnostiam elektrinu pred troma rokmi, bol nárast pomalší. Konateľ Slovakia Enery Jiří Pisařík vidí dva dôvody: lepšia informovanosť a ekonomická kríza.
 
ČEZ Slovensko zatiaľ obsluhuje pod Tatrami približne 124 výlučne firemných klientov s celkovým odberom okolo jednej terawatthodiny (TWh). Minulý rok to bol polovičný objem pri menej ako pol stovke klientov.

Nižšie ceny?
Slovakia Energy tvrdí, že ich ceny sú nižšie o 5 až 15 percent od ostatných dodávateľov. Firma ponúka aj garanciu najnižšej ceny. „Keď za nami príde zákazník s tým, že mu niekto ponúka nižšiu cenu, my našu cenu znížime na ponúkanú úroveň,“ tvrdí J. Pisařík. Magna A.E. sľubuje úspory na cene silovej elektriny od troch do 25 percent. Je to závislé od veľkosti odberu, pretože pri veľkých odberateľoch je nielen silnejšia konkurencia, ale aj vyššia znalosť problematiky na strane odberateľa.

Nižšie budúcoročné ceny už teraz sľubujú aj etablovaní hráči. Do karát predajcom hrajú klesajúce veľkoobchodné ceny elektriny na trhu. V niektorých podnikateľských segmentoch vie Stredoslovenská energetika (SSE) podľa hovorkyne Anny Žatkovej ponúknuť pätinovú zľavu oproti tomuto roku. Podľa M. Ondka môžu alternatívci bojovať cenou aj vďaka nižšej náročnosti na administratívu.

Propagované úspory nie vždy stačia na presvedčenie klientov. Mnohí, hlavne menší odberatelia sú konzervatívni. „Napríklad pri obciach sa stretávame s obavou z demontáže pouličného osvetlenia zo stĺpov vo vlastníctve distribučnej spoločnosti,“ hovorí M. Ondko. Takáto fiktívna hrozba diskriminačného správania distribútorov odrádza obce od zmeny dodávateľa a tým aj od úspor, ktoré by tak dosiahli.

Zatiaľ pomaly
Počet klientov alternatívnych dodávateľov sa momentálne počíta na tisíce. Tradiční dodávatelia ich majú mnohonásobne viac. „Možnosť zmeny využilo pomerne málo domácností. U nás sme zaevidovali len približne desatinu percenta zákazníkov, ktorí sa takto rozhodli,“ hovorí vedúci komunikácie ZSE Peter Kimijan. Obdobne sú na tom ostatní tradiční dodávatelia. V nízkych číslach vidia potvrdenie stabilnej pozície na trhu.

Etablovaní hráči tiež upozorňujú, že noví predajcovia elektriny nelákajú klientov vždy transparentne. Alternatívni dodávatelia vábia na nižšie ceny vyjadrené v percentuálnej úspore oproti tradičnému dodávateľovi. „Bežný zákazník si to hneď nevie prepočítať,“ hovorí Peter Kimijan zo ZSE – Energia a dodáva, že niektoré firmy občas „zabudnú“ odberateľov upozorniť na aktivačné či deaktivačné poplatky. Po ich zarátaní do koncovej ceny nemusí byť alternatívny dodávateľ cenovo výhodnejší.

„Áno, poplatky existujú. Ale tradiční dodávatelia ich vplyv preháňajú, aby odradili našich potenciálnych zákazníkov,“ tvrdí R. Štrégl zo Slovakia Energy. Aktivačný poplatok podľa neho zákazník platí iba vtedy, ak zmluvu uzavrie prostredníctvom externého obchodníka. A deaktivačný poplatok iba vtedy, ak nechce dodržať uzavretú zmluvu.

VSE registruje prípady, keď sa zákazníci zo segmentu domácností, firiem a organizácií sťažujú, že sa niektorí podomoví predajcovia predstavujú ako reprezentanti VSE, prípadne RWE. Napriek tomu, že VSE túto formu predaja nerobí. Podobné skúsenosti má SSE, keď sa podomoví predajcovia neprávom vydávajú za zástupcov firmy. „Úplne absurdná je hrozba odpojenia od elektriny, ak klienti nepodpíšu novú zmluvu,“ hovorí A. Žatková.

Ale i tradiční dodávatelia bojujú o zákazníkov svojskými spôsobmi. M. Ondko v tejto súvislosti spomína značne demagogické listy, ktorými oslovujú všetkých odberateľov, čo im vypovedali zmluvu. Skúsenosti má aj sama Magna A.E. „Našej spoločnosti sa dokonca stalo, že doterajší dodávateľ nám doručil list, v ktorom nás presviedčal, že výber nášho nového dodávateľa, teda nás, nebola dobrá voľba,“ hovorí.

Klienti obzerajúci sa po lacnejších ponukách by si ich mali dôsledne overiť. „Či jedna ponuka nie je na prvý pohľad výhodnejšia iba preto, že časť odberu je v nízkej tarife – napríklad v časoch, keď ju možno spotrebiteľ vôbec nepotrebuje. A naopak cena vo vysokej tarife, keď ju potrebuje, je vyššia,“ radí P. Marčan.

Neľahký biznis
Vstup alternatívnych hráčov na trh nebol jednoduchý. Predchádzala mu liberalizácia energetického sektora, ako aj právne oddelenie distribučných a obchodných aktivít etablovaných hráčov. „Popri predaji je potrebné zabezpečiť spoľahlivé zásobovanie elektrinou. Na to treba vybudovať profesionálny tím, softvérové vybavenie, nastaviť interné procesy,“ vidí ťažkosti vstupu na trh Márius Hričovský zo spoločnosti ČEZ Slovensko. Dnes považuje za hlavný problém nedostatočnú trhovú orientáciu distribučných spoločností. Výčitka, že veľké distribučky preferujú etablovaných dodávateľov, zaznieva z radov alternatívnych hráčov pomerne často.
 
„V oblasti dodávok pre podnikateľov a firmy to bol pasívny a niekedy až aktívny odpor tradičných dodávateľov, ktorí sa rôznymi spôsobmi snažili brzdiť odchod zákazníkov k alternatívnym dodávateľom,“ tvrdí R. Štrégl. Rast konkurencie na trhu s domácnosťami na druhej strane brzdila regulácia. „Bolo by dobré zrušiť reguláciu cien silovej elektriny pre domácnosti a z pohľadu fungovania celej elektroenergetiky aj reguláciu cien u výrobcu,“ hovorí. V čase krízy ceny elektriny aj tak klesajú. Prehnaná regulácia dnes môže spôsobiť nemalé problémy v budúcnosti.

Dvere do domácností a menších firiem otvoril alternatívnym dodávateľom tento rok Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). V platnom výnose pre elektroenergetiku rozdelil tieto segmenty na neregulovaných veľkých odberateľov a regulovaných malých odberateľov. Pre minimálny rozdiel v spotrebe množstvo odberateľov nemohlo počítať s nižšou regulovanou cenou.

Situáciu využili alternatívni dodávatelia, ktorí v čase poklesu cien elektriny na burze vedeli dodávať lacnejší prúd aj nechráneným odberateľom. Situácia sa od budúceho roka zmení v tom, že už nebude existovať kategória veľkých domácností. Tým všetci veľkí dodávatelia sľubujú výrazný medziročný pokles ceny. „Keďže SSE nakupuje elektrinu pre budúcoročnú dodávku domácnostiam za súčasné trhové ceny, očakávame pre ne zníženie nákladov v priemere o viac ako 25 percent,“ hovorí A. Žatková. Súčasné malé domácnosti musia počítať s cenami na tohtoročnej úrovni.

KRÍZA BRZDOU
Etablovaní aj alternatívni hráči otvorený trh a konkurenciu vítajú. Okrem nižších cien očakávajú aj zlepšovanie služieb. „Ako problematické sa nám javí nedostatočné uvedenie unbundlingu do praxe z toho pohľadu, že distribučné spoločnosti v niektorých prípadoch uprednostňujú svojich obchodníkov a tým deformujú trh,“ hovorí M. Hričovský z ČEZ. Ale zostrovanie hospodárskej súťaže v elektroenergtike bude pokračovať. V segmente veľkých firiem, ale aj v prípade malých a stredných podnikov, verejných inštitúcií či domácností.

Rozvoj konkurenčného prostredia na Slovensku by mohla podľa M. Ondka zbrzdiť kríza. Tá má podľa neho negatívny vplyv na možnosti financovania. A biznis je pod vplyvom značného poklesu spotreby priemyselných odberateľov. P. Marčan v tom vidí pre alternatívnych dodávateľov výhodu. Výrobcom elektriny zostali prebytky, ktoré na trhu predávali za nižšie ceny. „Vzhľadom na pokles dopytu sú teraz obchodníci v lepšej situácii ako v minulosti,“ tvrdí.

V čase rastúceho tlaku na náklady sa firmy aj domácnosti aktívnejšie obzerajú po lacnejších nákupoch. „Väčšej liberalizácii trhu by pomohlo zlepšenie prístupu k cezhraničným kapacitám, ako aj nastavenie stabilného prostredia,“ myslí si P. Marčan. Investorov v energetike môžu zneisťovať časté a zásadné zmeny v legislatíve. Rozvoju trhového prostredia by pomohol i vyšší počet výrobcov alebo posilnenie cezhraničných kapacít, čo by obchodníkom zjednodušilo a zlacnilo dovoz zo zahraničia.