Elektrárne Žilina chcú spojiť bývanie, prácu a kultúru

Mesto je jedno veľké stavenisko. Povzdych, ktorý sa opäť šíri medzi obyvateľmi a návštevníkmi Bratislavy a Košíc. Dokončuje sa nový most, električkové trate, opravujú sa cesty. V hlavnom meste sa stavia zhruba pätina všetkých bytov na Slovensku, podiel kancelárskej či obchodnej plochy je ešte vyšší.

Naopak, v Žiline bolo v posledných rokoch dokončených najmenej nových bytov vzhľadom na počet obyvateľov spomedzi všetkých krajských miest. Pred deväťdesiatimi rokmi však bola tiež veľkým staveniskom. Dnes štvrté najväčšie mesto krajiny sa v 20. a 30. rokoch minulého storočia premenilo na modernú metropolu severného Slovenska.

V súťaži bol vtedy schválený návrh územného plánu a množstvo medzinárodných súťaží prinieslo vynikajúce stavby od špičkových domácich aj zahraničných architektov. Finančný palác od Scheera, Neologická synagóga od Behrensa, mestská štvrť Svojdomov od Scheera a Steina či tržnica od Čapku.

Po zmene režimu sa centrum Žiliny nevyhlo výrazným zásahom developerov ako pri výstavbe nákupného centra Mirage. Napriek tomu jej Bratislava, ktorá už prišla o takmer všetky technické pamiatky pripomínajúce modernú históriu mesta, môže závidieť.

Elektrárne Žilina - vizualizácia hlavného vchodu do funkcionalistickej budovy Zdroj: Idealarch

Živý mestský blok

Kým o obnovu synagógy zaraďovanej medzi svetové funkcionalistické pamiatky sa musí postarať občianske združenie, ďalšej žilinskej ikony tohto obdobia sa ujal developer. Areál elektrární pri Námestí Andreja Hlinku kúpila minulý rok spoločnosť Istrofinal.

„Naším zámerom je prinavrátiť bývanie do centra mesta a dať mu aj kultúrne funkcie, ktoré by dnes ku kvalite života nemali chýbať,“ vysvetľuje majiteľ a predseda predstavenstva firmy Slavomír Bodis. Projekt Elektrárne Žilina má vytvoriť mestský blok, ktorý prinesie okolo 70 bytov a do štyritisíc štvorcových metrov občianskej vybavenosti. Mal by tu vzniknúť malý trh, škôlka, škola, zdravotné stredisko a administratíva.

Areál ohraničený budovou Považskej galérie umenia, Ulicou republiky, Kukučínovou a Štefánikovou má plochu takmer šesť a pol hektára. Istrofinalu nepatrí celý. Pamiatkovo chránená historická budova parnej elektrárne z roku 1908, neskôr ciachovňa elektromerov, patrí žilinskému VÚC. Dve bytovky na Kukučínovej ulici sú v osobnom vlastníctve obyvateľov, Istrofinal má priestory na vrchných podlažiach.

Elektrárne Žilina - vizualizácia novostavieb Zdroj: Idealarch

Zámer počíta s rekonštrukciou pamiatkovo chránenej hlavnej administratívnej budovy na Ulici republiky. Do rekonštrukcie chce developer zapojiť aj obe bytovky. Zbúra sa len dvojpodlažná budova za galériou a plot pri Štefánikovej ulici, nahradia ich dve bytové novostavby, pribudne podzemná garáž.

Blok sa tým zároveň otvorí, vnútri vznikne oddychová zóna, kde sa môžu konať podujatia a aj galéria získa verejný priestor, ktorý jej chýba. Developer sa snaží skoordinovať s krajom obnovu Ciachovne, na ktorú chce prispieť. Budova je v správe galérie a využíva sa na prezentačné účely, workshopy či tvorivé dielne.

Elektrárne Žilina - vizualizácia novostavieb Zdroj: Idealarch

„V rámci programu INTERREG SR – ČR sa plánujeme s projektom rekonštrukcie Ciachovne zapojiť do pripravovanej výzvy, ktorá by mala byť vyhlásená v decembri tohto roka,“ približuje hovorkyňa kraja Lenka Záteková. Ak kraj so žiadosťou uspeje, chce tu vytvoriť moderné a kreatívne centrum inovatívnych umeleckých projektov pre skladateľov novej hudby, klubovú činnosť, workshopy a výstavy nových druhov umenia. „Rekonštrukciou národnej kultúrnej pamiatky máme v pláne vyzdvihnúť dobový charakter budovy, ktorý by citlivo vytvoril z bývalej parnej elektrárne novú energiu do kultúry na Slovensku,“ dodáva L. Záteková.

Elektrárne Žilina - vizualizácia novostavieb Zdroj: Idealarch

Developer išiel cez súťaž

Z areálu v centre mesta sa Stredoslovenská energetika odsťahovala pred piatimi rokmi a ponúkla ho na predaj. Výroba elektriny sa tu skončila už v roku 1926. Začiatkom štyridsiatych rokov bola postavená hlavná administratívna budova, ktorú navrhli architekti František Bednárik a Ferdinand Čapka.

Funkcionalistickú budovu s charakteristickým zaobleným hlavným vchodom s čiastočne sklobetónovou fasádou na rohu s Kukučínovou ulicou by mala rekonštrukcia vrátiť do pôvodnej reprezentatívnej podoby so zachovaním mnohých originálnych prvkov a odstránením neskorších prístavieb.

Istrofinal vyhlásil na projekt prestavby a revitalizácie komplexu elektrární architektonickú súťaž. Vzbudila veľký záujem, o žilinský funkcionalizmus sa začali zaujímať aj rakúski architekti. Jedenásť prihlásených návrhov posudzovala porota, ktorej predsedal profesor Ján M. Bahna. V januári vyhlásila za víťaza návrh Martina Jančoka a Michala Janáka z ateliéru Plural, na ktorom spolupracovali s Michalom Marcinovom, Janou Pajchlovou a Ľubomírou Blaškovou. Tím na jeho základe vypracoval projektovú dokumentáciu.

„Pre projekt sme sa ešte viac nadchli