Ekonomika v roku 2015: Bývalý tiger spod Tatier potrebuje reformy

Najprv zrejme v expertných kruhoch, potom medzi politikmi. Na verejnosť by sa mohla dostať v druhej polovici roka, keď sa už budú citeľne blížiť nadchádzajúce parlamentné voľby. Návrhy legislatívnych zmien, ktoré by mali pomôcť ekonomike, budú zahŕňať najmä daňový a odvodový systém, oblasť zdravotníctva a efektívnosti verejných výdavkov. Nová vláda, ktorá vzíde z volieb v marci 2016, by pri dostatočnej politickej vôli mohla prediskutované opatrenia rýchlo prijať.

Presun priorít

Hlavnou témou pokrízových rokov bola konsolidácia, teda znižovanie vysokých schodkov verejných financií, a tým aj brzdenie rastu štátneho dlhu. V tejto oblasti už Slovensko prešlo dlhú cestu. Okrem zníženia deficitu pod tri percentá HDP krajina vytvorila nezávislú Rozpočtovú radu, má funkčnú dlhovú brzdu a darí sa jej zlepšovať výber daní.

Do vyrovnaného rozpočtu podľa definície Fiškálneho kompaktu a metodiky Európskej komisie chýba znížiť rozdiel medzi verejnými príjmami a výdavkami po budúcom roku už len o 0,8 percenta HDP. Tento cieľ je tak v najbližších rokoch už na dosah.

Zároveň však komisia slovenskej vláde vyčíta, že v oblasti štrukturálnych reforiem, ktoré sú tiež súčasťou jej dohľadu v rámci takzvaného Európskeho semestra, vidí len „obmedzený pokrok“. Priority Slovenska by sa teda mohli a mali presunúť z konsolidácie smerom k reformám, ktoré pomáhajú zvyšovať potenciálny výkon ekonomiky. Dobiehanie životnej úrovne Západu sa totiž výrazne spomalilo a SR už dávno nie je na starom kontinente tatranským tigrom.

Hlavný ekonóm ministerstva financií Martin Filko hovorí okrem súdnictva či školstva o troch oblastiach, ktorým by sa nadchádzajúca vláda mala venovať, nech už ju budú tvoriť akékoľvek strany. Prvou by mala byť daňovo-odvodová reforma, ktorá v prvom rade zníži vysoké odvodové zaťaženie práce. Tá by mohla tiež nahradiť zdravotné odvody daňovými príjmami.

Zdravotné poistenie je už dnes aj tak istou formou dane, keďže nároky na čerpanie starostlivosti sa od zaplateného poistného nijako neodvíjajú. Zrušenie či zníženie niektorých odvodov by však bolo nutné kompenzovať zvýšením iných daní. Najmä z nehnuteľností, ktoré sú dnes na Slovensku v porovnaní s inými krajinami veľmi nízke a ekonomike škodia málo.

Mohli by zostať v kompetencii samospráv, avšak vláda by im určila minimálnu sadzbu, ktorá by sa postupne zvyšovala. Do úvahy by prichádzalo zjednotenie sadzieb troch hlavných daní (z príjmov a DPH) na úrovni 21 percent. Podobne ako boli pred krízou zjednotené na „baťovskej“ devätnástke. To by však znamenalo aj politicky citlivé zvýšenie DPH o ďalší percentný bod.

Sledovať efektivitu výdavkov

Veľké rezervy má štát na strane výdavkov. Ani po šiestich rokoch od hospodárskeho prepadu sa nezačala systematicky sledovať ich efektivita. To by mohla byť druhá oblasť záujmu konštruktívnych predvolebných diskusií. Efektívnosť štátneho míňania by mohli pomôcť strážiť pravidelné analýzy porovnávajúce jednotlivé výdavky rôznych inštitúcií s identickými položkami v podobných organizáciách. Poukázanie na konkrétne nezvyčajné vysoké náklady by mohlo pomôcť prílišné míňanie obmedziť. Ak nebudú existovať porovnateľné inštitúcie v rámci krajiny, môže sa použiť aj medzinárodný benchmarking.

Zároveň by sa osobitne mohla posudzovať efektivita veľkých verejných investícií, ako sú napríklad PPP projekty, cestné a nemocničné, ale aj štátna dostavba elektrárne v Mochovciach. Nikdy by sa už nemalo opakovať to, čo v roku 2010, keď sa analýzy výhodnosti diaľničných PPP projektov tajili a falšovali.

Neefektívnosť výdavkov sa najviac ukazuje v rezorte zdravotníctva. V najbližšom období bude musieť štát zdravotnícke zariadenia znovu oddlžovať. Pomôcť šetriť by mohlo zavedenie systému platieb za diagnózy, takzvané DRG.

Len na diagnostických vyšetreniach, ktoré dnes nemocnice draho nakupujú zväčša od súkromných poskytovateľov, by sa mohla usporiť až tretina nákladov. Náklady na zdravotníctvo sú tiež najsilnejším faktorom pri dlhodobej neudržateľnosti verejných financií, keďže v celej Európskej únii majú slovenské náklady rásť najviac, hneď po Malte. Vysoký budúci dlh v penzijnom systéme sa už podarilo zásadne zredukovať reformou z roku 2012, ktorá postupne – začínajúc od roku 2016 – predlžuje vek odchodu do dôchodku a znižuje valorizáciu penzií.

Život s nízkym rastom

Ostaňme však pri blízkej budúcnosti. Hospodársky rast v roku 2015 by mal podľa všetkých relevantných inštitúcií i bankových analytikov dosiahnuť okolo 2,6 percenta, teda len o niečo málo viac ako v tomto roku. Jeho štruktúra sa v poslednom období zmenila, keď sa motorom stal domáci dopyt: spotreba domácností a napriek šetreniu aj spotreba vlády. Tá nezdravo šetrí hlavne na investíciách, nie na spotrebe. Spotreba domácností zasa od krízy dlho stagnovala – aj keď rodinám už príjmy rástli. Z toho vyplýva, že obrat trendov je zatiaľ zdravý. Napríklad aj rýchlejší rast miezd ako produktivity práce, ktorý kompenzuje opačné garde týchto dvoch veličín v minulých rokoch. Priemerný mesačný zárobok by mohol v roku 2015 dosiahnuť okolo 890 eur.

Inflácia by mala zostať na nízkych úrovniach do jedného percenta, čo udrží aj slušný rast reálnej kúpyschopnosti zaznamenaný v tomto roku. Rast spotrebiteľských cien bude naďalej brzdiť slabý rast dopytu v eurozóne, ale i výnimočne lacná ropa, ktorá je hlavným determinantom inflácie v doprave. Navyše, od januára sa budú znova znižovať aj dôležité regulované ceny, najmä elektrickej energie.

V tomto roku bolo pozitívnou správou v slovenskej ekonomike zrýchľovanie rastu súkromných investícií. V roku 2015 však s najväčšou pravdepodobnosťou tento trend nebude pokračovať, predpokladá okrem Bruselu aj slovenské ministerstvo financií. Analytici národnej banky si všimli, že štruktúra investovania do nových výrob nie je veľmi priaznivá, keď v nej prevládajú menej vedomostne náročné odvetvia. Lepšie sa bude dariť výstavbe bytov a vari aj cestnej infraštruktúry. V budúcom roku by sa mohla začať výstavba diaľničného úseku okolo Prešova a pri Košiciach, ale aj za Čadcou smerom na Česko a Poľsko. Stavať by sa mal začať aj úsek rýchlostnej cesty na Orave či z Bratislavy na Žitný ostrov.

Napriek svojej relatívne nízkej hodnote hospodársky rast na Slovensku v budúcom roku prekoná priemer eurozóny i Európskej únie a krajina bude Západ v životnej úrovni pomaly ďalej dobiehať. Česká republika i Poľsko by však mali rásť o niekoľko desatín percentuálneho bodu rýchlejšie, Maďarsko približne rovnako. Analyzovať sa teda bude aj to, prečo Slovensko prestalo byť dynamickou krajinou známou z prvej dekády tohto storočia. Ale aj možné pozitívne a negatívne riziká, ktoré v budúcom roku stále zahŕňajú prípadnú eskaláciu vojny na Ukrajine či vplyv spomalenia rozvíjajúcich sa ekonomík, najmä Číny a Ruska.

Slovenská ekonomika v roku 2015

Neatraktívni pre investície

Miestny hospodársky rast už brzdí demografický vývoj, lebo počet obyvateľov v produktívnom veku sa každým rokom znižuje. K tomu sa pridáva aj nízka inflácia, ktorá drží pri zemi ekonomický rast v bežných cenách. V čase, ak ekonomika v bežných cenách rastie len o tri-štyri percentá ročne, sú na znižovanie dlhu potrebné schodky verejných financií nižšie ako dve percentá HDP. Zadlženie SR by sa preto z titulu každoročných deficitov malo začať znižovať až od roku 2016.

Pre hospodársky rast malej otvorenej ekonomiky, ako je tá slovenská, sú kľúčové zahraničné investície. Na investičný balíček predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera či na pomoc kvantitatívneho uvoľňovania Európskej centrálnej banky (ECB) sa však nedá spoliehať. Nový Európsky fond pre strategické investície by síce mohol podporiť výstavbu infraštruktúry v rámci prepojení do energetickej únie, ktorej v Európskej komisii šéfuje Maroš Šefčovič.

V budúcom roku sa však zrejme ešte žiadny nový projekt nespustí a nie je ani jasné, či by sa mohol týkať Slovenska. Krajina sa preto musí spoliehať najmä na dostatočnú investičnú príťažlivosť. Tú postupne stráca – prijatím eura krajina voči susedom relatívne zdražela a podnikateľské prostredie sa skôr zhoršuje. Pritom výrazné zlepšenie postavenia SR v rebríčkoch podnikateľského prostredia a konkurencieschopnosti je aj jedným z cieľov vládnej stratégie do roku 2020.

Článok vyšiel v týždenníku TREND s nadpisom Kam po konsolidácii