Ekonomika bez hotovosti? Zjednodušuje život štátu, ale aj klientom

Nehovoriac o úspore na bezpečnostných opatreniach. „Je preto zaujímavé, že práve štátne a verejné inštitúcie majú v akceptácii kariet veľké medzery,“ uviedol Matej Bošňák z konzultačnej spoločnosti EY v rámci TREND Business Breakfastu, ktorého témou boli práve bezhotovostné platby.

Sám rozdeľuje šedú ekonomiku na pasívnu a aktívnu: v tej pasívnej sa jednoducho „len“ hotovostné platby nedostanú do registračnej pokladnice, čím vznikne možnosť neodviesť daň z pridanej hodnoty. Pri tej aktívnej sa musia obe strany vopred dohodnúť, že ich transakcia prebehne mimo záznamu, aby ju mohli daňovo využiť. Daň a odvody, ktoré takto ročne uniknú, odhaduje na 2,7 miliardy eur. Zhruba polovicu z nich pripisuje malým prevádzkam, pričom na 90 percent ich tvoria načierno vyplácané mzdy.

Drobné služby zatiaľ chýbajú

Štát má podľa neho priestor aj na podporu bezhotovostných platieb. „Bločková lotéria aspoň zozačiatku pomohla identifikovať prevádzky, ktoré nepoužívali oficiálne registračné pokladnice,“ hoci efekt lotérie podľa neho postupne oslabol. Ako inšpiráciu ponúka systém vo Fínsku, kde si ľudia môžu v daňovom priznaní uplatniť špeciálny odpočet na bezhotovostne hradené náklady. Dostanú tak úľavu za to, že ich transakcia bola legálna. Veľa drobných služieb totiž ponúka príležitosť obísť platenie DPH napríklad pri stavebných prácach, zariaďovaní bytu či opravách.

Práve v oblasti drobných služieb vidí priestor na rozširovanie bezhotovostného platenia aj šéf Visy pre Česko a Slovensko Marcel Gajdoš. „Dnes už nie sú nevyhnutné samostatné prenosné platobné terminály, nahradiť ich môže bežný mobil. A to u remeselníka či malého predajcu aj u zákazníka,“ hovorí.

Kešová ekonomika je však pre príjmy malých obchodníkov stále dôležitá. M. Gajdoš spomína príklad hudobného festivalu, kde ponúkali bezhotovostné riešenie, aby ľudia nemuseli nosiť so sebou všade peňaženku a riskovať jej stratu. Možnosť nakoniec vetovali samotní obchodníci na festivale – vraj by sa im to neoplatilo, ak by sa platilo výlučne bezhotovostne.

Aj malé platby

Slovensko má unikátnu pozíciu v tom, ako veľmi sú rozšírené bezkontaktné platobné karty. „Túto funkciu majú zhruba tri štvrtiny kariet, čo radí Slovensko na tretie alebo štvrté miesto na svete,“ vysvetľuje. Práve bezkontaktná technológia sprístupnila bezhotovostné platenie aj pre oblasť, ktorá bola dovtedy pre karty zakliata: nízke platby zhruba do 20 eur.

Kto si na to navykne, nemá