Ekonomický úpadok Slovenska naberá na rýchlosti. Ako zabrániť ďalšej stratenej dekáde?

Ide o veľký paradox. Inovácie každým rokom napredujú závratnou rýchlosťou. Mnoho činností sa digitalizuje a automatizuje. Zásadný technologický pokrok sa však nepreniesol do vyššieho ekonomického rastu. Ani príchod počítačov a internetu nedokázal výrazne otočiť trend značného globálneho poklesu produktivity. Svet mal v ostatnej dekáde zásadný problém a Slovensko obzvlášť.

Produktivita sa bežne meria reálnym HDP na jednu odpracovanú hodinu. Podľa výpočtov Európskej centrálnej banky bol ešte v 60. rokoch minulého storočia priemerný ročný rast produktivity v európskych krajinách na úrovni siedmich percent. Začiatkom tohto storočia poklesol k jednému percentu a počas posledných pätnástich rokov bola produktivita v štyroch z nich dokonca záporná. Inak povedané, európska ekonomická výkonnosť v 21. storočí stagnuje. A nie je to len problém Európy, podobný scenár zažívajú všetky rozvinuté krajiny.

Produktivita práce je pritom kľúčový ekonomický parameter. Z dlhodobého hľadiska je to schopnosť vyrobiť viac s menším úsilím, čo zvyšuje životnú úroveň. Ak produktivita stagnuje, na zvýšenie bohatstva treba pracovať viac. Existujú však aj ľahšie spôsoby, ako zvýšiť produktivitu, napríklad zapojiť do procesu viac investícií.

Chradnúce investície

Ešte v 70. rokoch tvorilo investovanie významnú časť tvorby HDP. Odvtedy jeho podiel vo všetkých vyspelých krajinách postupne klesá. Napríklad v roku 1970 tvorili investície v Japonsku 44 percent HDP krajiny, vlani už iba 25 percent. V prípade Nemecka to pred 50 rokmi bolo 33 percent HDP, v súčasnosti o desať percentuálnych bodov menej. Inak na tom nie je ani Slovensko. V druhej polovici 90. rokov sa investície pohybovali na úrovni viac ako tretiny HDP, no v roku 2020 zaznamenali historické minimum devätnásť percent.

Opakom investícií je spotreba. Vzácne zdroje sa môžu alokovať do investícií alebo prejesť. Spoločnosť sa v posledných dekádach posúva v smere alokácie zdrojov do okamžitej spotreby namiesto budovania kapitálu. Tým prirodzene klesá rastový potenciál ekonomík. Je to pritom v mnohých ohľadoch paradoxná situácia, pretože investície treba ako soľ. Infraštruktúra starne a je nedostatočná. Kým Slovensko dlhodobo nie je schopné vytvoriť efektívnu cestnú a železničnú infraštruktúru, s energetickou krízou skutočné výzvy iba prichádzajú. Potreba budovania plynovodov, elektrických sietí či zelenších elektrární je obrovská. A to mnoho obcí na Slovensku nemá kanalizáciu a niektoré ani zdroj pitnej vody. Keby Slovensko malo investovať toľko ako ostatné štáty v časoch ich ekonomického rozmachu, do tvorby kapitálu by smerovalo až o desať miliárd eur ročne viac ako v súčasnosti. Je to nepredstaviteľné číslo.

Realita je však iná. Investície slovenskej vlády sa pohybujú iba na úrovni 3,5 percenta HDP, čo je najmenej zo všetkých východoeurópskych krajín. Poľsko investuje o percentuálny bod viac, Česko sa blíži k piatim percentám, Lotyšsko k šiestim percentám a Maďarsko šesť percent presahuje. V prípade firemných investícií je to rovnaký príbeh. Na Slovensku sa v roku 2020 prepadli k jedenástim percentám HDP, pod priemer Európskej únie. V Česku pritom dosiahli o päť percentuálnych bodov viac, podobne ako v Maďarsku.

Lídrom Európy je však Írsko, kde firemné investície dosiahli 36 percent a od roku 2015 sa pohybujú na úrovni tretiny HDP. Nie je preto prekvapením, že Írsko sa stalo najdynamickejší európskym štátom, ktorého produktivita dosahuje viac ako dvojnásobok európskeho priemeru. Pritom ešte v roku 1990 malo Írsko HDP na hlavu porovnateľné s Českom. Zaostávalo hlboko za Nemeckom a aj za priemerom OECD. Nehovoriac o Spojených štátoch. Teraz, merané paritou kúpnej sily, má HDP na hlavu 1,5-násobne vyššie ako Spojené štáty, takmer dvojnásobné oproti Nemecku a 2,5-násobne vyššie než Česko.

Írsko je najväčším skokanom v ekonomickom raste, keď sa jeho HDP na hlavu zvýšilo od roku 1990 takmer sedemnásobne. Slovensko pritom nie je za ním až tak ďaleko. Jeho HDP na hlavu vzrástlo za 30 rokov o 360 percent, dvojnásobne viac ako nemecké, rakúske či americké. A viac ako české či maďarské. Takmer všetok tento rast sa však udial v poslednej dekáde minulého storočia a prvej dekáde tohto storočia. Hlavne medzi rokmi 2000 až 2010 Slovensko rástlo viac ako lídri Írsko a Poľsko. A potom prišla katastrofa. Od roku 2011 Slovensko narástlo suverénne najmenej zo všetkých uvedených krajín, a to až o pätnásť percentuálnych bodov menej, ako je priemer EÚ. Rástlo takmer trojnásobne pomalšie ako Maďarsko a Poľsko, a päťnásobne pomalšie než Írsko. Príčiny nie je ťažké odhaliť.

Devastácia kapitálu