Za ekonomickú konformitu sa platí. Zlými rozhodnutiami stiahne Berlín do recesie celú Európu

Insideri z Kremľa a Gazpromu tvrdia, že ruská vláda obetuje desiatky miliárd dolárov príjmov z nižšieho predaja zemného plynu za to, aby dosiahla svoje politické ciele. V praxi to bude znamenať, že dôvody na neobnovenie plnej prevádzky plynovodu Nord Stream 1 budú pokračovať.

Podľa informácií Bloombergu si Gazprom podrobne analyzoval dôsledky odstrihnutia dodávok plynu do Európy, ktoré by trvali do budúceho roka. Vzhľadom na vysokú cenu tejto komodity a doterajšie masívne príjmy je to pre spoločnosť udržateľný scenár. Rusko hodlá naďalej využívať energie ako zbraň namierenú na Nemecko.

Následky však pocíti celá Európa. 

Je to paradoxná situácia. Nemecko bolo krajinou, ktorá spájala Západ s Východom. Navzdory tlaku z Washingtonu aj Londýna. Niektorí politológovia pripisovali americké obavy snahe zabrániť spojeniu nemeckých technológií s ruskými prírodnými zdrojmi, čo by mohlo dať novej Európe punc globálnej veľmoci.

Tieto predstavy sa však ukázali ako naivné, keď zo dňa na deň umreli s prvým výstrelom v ukrajinskej vojne. Medzi Západ a Východ sa postavila nielen energetická a politická, ale aj ekonomická stena. Tá vystavila tvrdú stopku ďalšiemu rastu nemeckej ekonomiky. A aj ostatným spriazneným hospodárstvam.

Zatiaľ čo táto zápletka je dlhodobá, prvé následky ignorovania zraniteľnosti nemeckej ekonomiky sa začali objavovať už toto leto. Pre nemeckú ekonomiku ide o sériu šokov, na ktoré nebola pripravená. Od energetického cez inflačný až po exportný.

Krajina bude v najbližších rokoch hľadať spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať a vybudovať si nový model hospodárskej politiky. Kým sa jej to podarí, bude prinajlepšom stagnovať. A do stagnácie, ak nie priamo recesie, so sebou stiahne aj zvyšok Európy.

Čím závislejšie sú štáty od Nemecka, tým ťažšie pre ne bude vyhnúť sa negatívnym vplyvom nemeckej krízy identity, lepšie povedané, následkom zlyhania energetickej stratégie. 

Pre Slovensko je Nemecko najväčší exportný partner, smeruje tam viac ako pätinu exportu, viac ako do Poľska a Česka dokopy. Ešte exponovanejšiu situáciu zažíva Česko, odkiaľ ide k západnému susedovi až tretina exportu. O čosi menej je to v prípade Poľska a ešte o pár percent menej pri Maďarsku.

V každom prípade, ak sú štáty V4 na nejakú krajinu ekonomicky naviazané, je to práve Nemecko. Princíp je v podstate rovnaký: tak ako si Berlín vybral cestu tých najjednoduchších riešení, vybrala si ju aj Praha, Budapešť, Varšava či Bratislava. Za konformitu sa platí. A inak to nebude ani teraz. 

Viac sa dočítate v novom čísle:

Zdroj: Zsolt Lukács

Horšie, ako sa zdá