Ekonomická vojna sa začala. Rusko drží omnoho silnejšie karty, ako by sa mohlo zdať

Každé štyri roky sa konajú európske vojnové hry, týkajúce sa dodávok zemného plynu. Cvičenie európskych systémových operátorov má ukázať, ako by výpadky jednotlivých zdrojov plynu ovplyvnili dostupnosť tejto komodity na kontinente. Analyzuje sa 19 rôznych scenárov a ich permutácie.

Jeden scenár tam však chýba – úplné zastavenie tokov zemného plynu z Ruska. Dôvod je pomerne prozaický – Európa je tak výrazne závislá od ruského plynu, že neexistuje alternatíva. Alebo inými slovami, bez ruského plynu by starý kontinent zasiahla séria blackoutov a uzatváranie priemyslu. Rusko je pre Európu esenciálnym zdrojom tejto komodity. A nielen tej. 

Putin točí kohútikmi

Americká vláda a Európska komisia aktuálne pracujú na tvorbe spoločného postupu, ako reagovať na prípadný ruský útok na Ukrajinu. Okrem iného hľadajú alternatívy za ruský plyn. Ich snaha však nemá veľkú šancu na úspech. Rusko je najväčší exportér zemného plynu na svete. Aj tie najoptimistickejšie odhady hovoria, že Európa nedokáže nahradiť viac ako dve tretiny ruského plynu. Hlavnou náhradou sa má stať skvapalnený zemný plyn LNG. Lenže ten získať je vcelku problém. 

Viac ako 60 percent trhu s LNG je založeného na dlhodobých kontraktoch. Ak by sa Európe malo podariť importovať viac zo spotového trhu, musela by zvýšiť cenu. Tým by získala LNG na úkor chudobnejších krajín, ktoré by vyššiu cenu nedokázali zaplatiť. Pri vysokom ázijskom dopyte by sa medzi oboma kontinentmi rozpútala cenová vojna. A to nie je jediný problém. Omnoho väčším by sa stala distribúcia plynu v rámci Európy. Skvapalnený zemný plyn sa musí opäť zmeniť na plynné skupenstvo. Až tretina splynovacích kapacít sa nachádza v Španielsku, ktoré je však iba slabo napojené na európske plynové siete. Podobne je to so Spojeným kráľovstvom a s Francúzskom. Nemecko nemá ani jednu takúto továreň. Európe v súčasnosti chýba dostatočná infraštruktúru na to, aby dokázala rýchlo prepnúť na LNG, a to aj v prípade jeho potenciálneho dostatku. 

Ruský prezident si je aktuálneho stavu dobre vedomý. Súčasné politické konštrukcie preto nevedú smerom, či zaviesť embargo na ruský zemný plyn. Naopak – Vladimir Putin by mohol použiť túto komoditu ako zbraň a spôsobiť Európe obrovské ekonomické škody. Nárast cien zemného plynu v poslednom kvartáli minulého roka by bol iba drobnosťou v porovnaní so situáciou, keby Rusko kompletne zatiahlo kohútiky. Najhoršie by na tom boli štáty, ktoré sú plne závislé od dodávok ruského plynu, ako je Slovensko, Rakúsko alebo Taliansko. V najlepšej pozícii je Taliansko, ktoré má LNG terminály a takisto nadpriemerné zásoby. Slovensko s Rakúskom sú na tom omnoho horšie, čo je aj dôvod, prečo rakúska vláda blokuje akékoľvek potenciálne sankcie voči ruským dodávkam zemného plynu či plynovodu Nord Stream 2. 

Úplný výpadok zemného plynu by mohol mať dramatický vplyv aj na politické dianie v Európskej únii. Už migračná či covidová kríza ukázali, že národné záujmy krajín stoja na prvom mieste. Ak by v Európe vznikol vážny nedostatok zemného plynu, je pravdepodobné, že by prestal fungovať spoločný trh plynu. Európska solidarita by sa vyparila spolu s ním a niektoré krajiny by sa k tejto komodite nedostali. Celá Európska únia by sa zachvela v základoch. To si uvedomuje najmä Nemecko, ktoré sa k sankcionovaniu Ruska stavia pragmaticky. Ani Francúzsko nemá od takéhoto postoja ďaleko. Ekonomické hrozby sú silnejšie ako tvrdý prístup voči potenciálnemu agresorovi.

Rusko je finančne pripravené

Ekonomická vojna medzi Ruskom a Západom by sa skončila katastrofou. Obe strany by výrazne stratili. Z dlhodobého hľadiska by Rusko pri-šlo o svoj najväčší exportný trh. Proces zmeny dodávateľa energií by bol drastický, no Európa by ho nakoniec pravdepodobne zvládla. Otázne je, či v celistvosti. Nájsť nové trhy by bolo pre Rusko rovnako veľkou výzvou. Moskva si nemôže dovoliť stať sa plne závislou od Číny a do Indie má ďaleko. Akýkoľvek racionálny scenár hovorí o tom, že spolupráca medzi Ruskom a Európskou úniou musí pokračovať. Z krátkodobého hľadiska je však Moskva na ekonomickú vojnu dobre pripravená. Pracovala na tom od obsadenia Krymu v roku 2014. Vtedy ju sankcie zomleli, no teraz už nenechala nič na náhodu.

V prípade atómového scenára úplného odstrihnutia ruského plynu by Gazprom prišiel denne zhruba o 200 miliónov dolárov. Za tri mesiace by sa tak suma vyšplhala na približne 20 miliárd dolárov. Kedysi by si to krajina nemohla dovoliť, no v súčasnosti Rusko disponuje štvrtými najväčšími devízovými rezervami na svete. Ich hodnota dosiahla nový rekord na úrovni 630 miliárd dolárov. Okrem toho má ruský národný fond kapitál v hodnote takmer 200 miliárd dolárov. Moskva tak má dostatočné rezervy na to, aby dokázala miernu ekonomickú vojnu zvládnuť.