Ekonóm učí o experimentoch: Nesmejme sa ľuďom, keď si robia zásoby a panikária

Kto bol najlepší experimentátor v slovenskej volebnej kampani?

Neskúmal som to, ale v rámci Slovenskej ekonomickej spoločnosti sme hodnotili ekonomické programy politických strán. Kolegovia oslovili všetkých popredných ekonómov s otázkou, čo je najdôležitejšie pre slovenské hospodárstvo a pre jeho rozvoj. Vytvorila sa pracovná skupina, ktorá na základe našich odpovedí posudzovala volebné programy. Vyšlo nám, že do parlamentu sa nedostala strana [PS/Spolu – pozn. TRENDU] s najlepším ekonomickým programom.

Čo to vypovedá o voličskom správaní?

Ľudia neštudujú volebné programy. Voľby sú často o tom, kto nám je sympatický, nepozeráme sa na veci objektívne. Ako ekonóm sa občas prichytím pri tom, že emócie udávajú smer môjho rozhodovania. Keďže náplňou mojej práce a zároveň mojím hobby je rozmýšľanie nad rozhodovacími procesmi, viem identifikovať, kedy sa to deje. Vtedy ma ekonomické ratio stopne a znovu analyzujem veci.

Pri víťazstve I. Matoviča sa spomínal efekt snehovej gule. To znamená, že sa vyprofiloval ako najsilnejší protivník Smeru, na ktorého sa nabaľovali ďalší a ďalší voliči, až sa mu napokon podarilo drvivo zvíťaziť. Funguje efekt snehovej gule v praxi?

Každú voľbu ovplyvňuje prostredie. Aký efekt spôsobil, že sa ľudia nakoniec priklonili k I. Matovičovi, je ťažké povedať, Mohol za tým byť aj spoločenský vplyv. Teda že nerozhodnutých ľudí ovplyvnilo okolie, ktoré volilo I. Matoviča. Ale aj veľa ďalších dôvodov. Pravdupovediac, nevidel som ekonomický experiment ohľadom snehovej gule. My ekonómovia sme trochu skeptickí k psychologickým experimentom. Mnoho z nich, najmä ak používajú hypotetické scenáre namiesto skutočných rozhodnutí, je ťažké zreplikovať.

Prečo volíme strany, ktoré nás pravidelne sklamávajú?

Často sú za tým osobné preferencie. Keď sa opýtate priemerného človeka, nebude vám vedieť povedať, aké výsledky dosiahla vládnuca koalícia. Bude si pamätať zopár káuz, ale aj pri nich platí, že volič si zapamätá to, čo si chce zapamätať, a interpretuje veci po svojom. Zároveň prihliada na fakty, ktoré potvrdzujú jeho pôvodné presvedčenie.

Môžete to ilustrovať?

Uvediem príklad trestu smrti a jeho možný dosah. Ak sa niekto zameria na údaje, že sa popravami podarilo potrestať mnoho vinníkov a znížiť kriminalitu napriek pár omylom, bude spokojný. Keď tú istú štatistiku ukážete človeku, ktorý nesúhlasí s trestom smrti, zase ho to len utvrdí v pôvodnom názore a povie, aha, koľko justičných omylov sa stalo, trestu by sme sa mali vyhnúť. Podobne to funguje v politike. Ľudia ignorujú informácie, ktoré im nevyhovujú.

Paniku vyvolávajú aj očakávania

V súčasnosti hýbe dianím vo svete koronavírus. Vie nejako experimentálna alebo behaviorálna ekonómia pomôcť v boji proti tejto nákaze?

V kontexte koronavírusu som uvažoval o informáciách, ktorými disponujeme. Vyzerá, že testujeme iba málo ľudí a možno aj z nesprávnej vzorky. Na druhej strane, strach a panika môžu pomôcť šírenie zastaviť.

Ako?

Ľudia budú vo zvýšenej miere sedieť doma a vyhýbať sa skupinovým podujatiam. To by mohlo šírenie nákazy spomaliť. Potrebujeme znížiť vrchol krivky infikovaných osôb natoľko, aby si zdravotnícke systémy vedeli rady.

Ak ľudia skupujú toaletný papier, pričom v Austrálii sú oň bitky, tak snažiť sa ho kúpiť je tiež racionálne

Je mierna panika v súčasnej situácii racionálna?

Ako prvé by som sa opýtal, či máme presné informácie. Paniku môžu vyvolať informácie, ale často stačia aj samotné očakávania. Aj keď si osobne nemyslíte, že