Ekonóm Roman Horváth: Kvantitatívne uvoľňovanie hasí požiar, ale tiež zvyšuje nerovnosť

V zimnom semestri ste vyučovali ako hosťujúci profesor na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Aké to bolo?

Vyústila do toho moja dlhodobejšia spolupráca s niektorými slovenskými ekonómami. Bolo to vďaka podpore Nadácie VÚB v rámci projektu podpory excelencie na vysokých školách. Učil som aplikovanú finančnú ekonometriu, teda používanie moderných ekonometrických a štatistických metód. Veľa času som tiež venoval spoločnému výskumu.

Čomu sa v ňom venujete?

Pracoval som na dvoch výskumných článkoch. Jeden sa venuje faktorom finančného rozvoja. Pozeráme sa na dlhodobý vývoj toho, prečo majú niektoré krajiny vyspelejší finančný sektor ako iné. Môže to byť úrovňou celkového hospodárskeho rozvoja, ale tento efekt nie je taký veľký. Silnejší vplyv sme našli v kvalite inštitúcií zosobnenej v právnom štáte. To potom vidno na stabilite, efektivite i hĺbke finančného trhu, prístupe ľudí a firiem k financiám. Právny štát je tam hlavným faktorom rozvoja. Pokiaľ chcete mať rozvinuté finančníctvo, musíte zaručiť aj kvalitné súdnictvo, efektívne vymáhanie práva aj dlhodobú politicko-ekonomickú stabilitu.

Musíme mladým talentom vytvoriť dobré podmienky, aby tu zostali alebo sa sem vrátili. Na Slovensku však chýba nejaká elitná ekonomická škola, kde by sa združovali.

A druhý článok?

Ten je viac zameraný na menovú politiku a jej premietanie sa do úrokových sadzieb. Je teda napríklad o tom, čo ovplyvňuje, do akej miery sa v eurozóne líšia úrokové sadzby na firemné úvery či hypotéky. Teda vplyv menovej politiky na retailové sadzby. Naše výsledky ukazujú, že spolu so znížením sadzieb do záporného teritória došlo k zníženiu efektivity menovej politiky. A že fragmentácia finančných trhov v menovej únii vplýva tiež negatívne. Banky so svojimi sadzbami reagujú efektívnejšie, keď je fragmentácia nižšia. Nachádzame aj náznaky toho, že premietaniu pomáha nekonvenčná menová politika. Ale tá zasa môže mať negatívny vplyv v dlhodobom horizonte. Zvyšuje riziko nestability a bublín na niektorých trhoch, selektívny nárast cien aktív, nehnuteľností. Týmto tiež významne prispieva k rastu majetkovej nerovnosti, lebo bohatí majú viac aktív. Mladé rodiny majú potom problém s nákupom nehnuteľností, keď sú už príliš drahé.

Ako zlepšiť ekonomické vzdelávanie na Slovensku a v Česku? Majú tú mladí ambiciózni ekonómovia šancu?

Dlhodobo budú najlepšie univerzity na svete stále Harvard, Oxford, Cambridge a podobné školy. Naším cieľom by malo byť to, aby sme za nimi príliš nezaostávali. Teda mať ekonomické vzdelávanie na európskej úrovni, napríklad také, aké je v Rakúsku alebo Nemecku. Aby katedry aj na Slovensku boli plne zapojené do európskeho výskumu.

Čo sa pre to dá urobiť?

Veľa vecí. Jednou je vzdelávanie v zahraničí, teda aby študenti mohli stráviť nejaký čas na škole mimo domovskej krajiny – aby videli, ako to funguje tam. Do výskumu musia univerzity tiež nabrať ľudí zo zahraničia. Tak prebieha presun vedomostí napríklad v USA. No na to treba funkčný trh práce v oblasti akademických pozícií. V Amerike funguje celkom kvalitne, v Európe ani nie. Ďalšia vec je odmeňovanie za publikácie v kvalitných žurnáloch, a nie na základe zastaraných zoznamov preferovaných časopisov. No a podporovať excelenciu, nadaných ľudí. Musíme mladým talentom vytvoriť dobré podmienky, aby tu zostali alebo sa sem vrátili. Na Slovensku však chýba nejaká elitná ekonomická škola, kde by sa združovali.

V Česku je CERGE-EI, na Univerzite Karlovej Institut ekonomických studií (IES), v Maďarsku Stredoeurópska univerzita. Aký je ich príbeh?

CERGE vznikol ešte v deväťdesiatych rokoch za podpory Spojených štátov. IES podporili veľké osobnosti ako profesori Lubomír Mlčoch, Karel Kouba, Michal Mejstřík. Tých zaujímala najmä veda alebo boli úspešní v biznise. Výhody špičkovej univerzity potom sú, že aj biznis od nej môže dostať relevantné poradenstvo.

Roman Horváth (38)

Zdroj: Miroslava Spodniaková

Český ekonóm narodený na Slovensku, pôsobí na Inštitúte ekonomických štúdii Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej. V pomerne mladom veku už stihol pracovať pre Českú národnú banku, byť predsedom Českej ekonomickej spoločnosti i členom panelu menových expertov Európskeho parlamentu. Ekonómiu vyštudoval na Univerzite Karlovej a Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. V zimnom semestri 2016 učil v rámci výmenného programu na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Keď som sa vás v lete pýtal, čo by ste robili v kresle premiéra, odpovedali ste, že by ste zlepšovali podnikateľské prostredie. Čo sú podľa vás najväčšie slabiny prostredia pre biznis?