Ekologický exot stavil na babičky

Klaun medzi snobmi. Tak na prvý pohľad pôsobil holohlavý Rakúšan v červených topánkach, bielom tričku so slniečkom a deväťdesiatročnými koženými nohavicami po starom otcovi medzi podnikateľmi v oblekoch a smokingoch. Stalo sa tak prednedávnom na vyhlasovaní súťaže Ernst & Young Svetový podnikateľ roka 2012 v Monte Carle.

Johannes Gutmann však vyniká aj tým, že dokáže dostať prácu a peniaze do najzaostalejších oblastí alpskej krajiny. Ba čo viac, vie produkty od farmárov a babičiek globalizovať.

Príbehy na predaj

J. Gutmann zaujme nielen zjavom, výsledkami, názormi, ale aj príbehom. Základom jeho úspechu, ako sám hovorí, bol fakt, že neštudoval ekonomické vedy a nikdy na tému podnikania neprečítal jedinú knihu.

K biznisu sa dostal nevinne. Pred štvrťstoročím bol nezamestnaný a býval na severe Rakúska neďaleko českých hraníc v prekrásnej farmárskej krajine. „Keď som sa zamyslel, uvedomil som si, že farmársku prácu nikto nepotrebuje. Poľnohospodári produkujú veci pre nikoho, bez zmyslu, aby nakoniec ich prebytky skončili niekde v Afrike a ničili tam ich ekonomiku tým, že si to od nás kúpia lacnejšie, ako keby si to vyrobili sami. V Európe sme produkovali všetkého priveľa,“ hovorí o zrode podnikateľskej myšlienky.

Chcel robiť niečo, čo by ľudí napĺňalo, čo by malo zmysel a čo by zároveň chránilo prírodu. „Bez umelých hnojív, chemikálií produkovať niečo, čo svet potrebuje – tak znela moja misia,“ dodáva.

Stretol sa s niekoľkými farmármi, ktorí lokálne predávali vlastné bioprodukty. Príbehy, ktoré od nich počul, ho chytili za srdce. Hovorili mu, ako sa úžasne cítia, keď sa zoči-voči stretávajú s ich pravidelnými zákazníkmi a oni im hovoria, že milujú ich prácu a neprekáža im platiť o niečo viac za ich produkty.

„Povedal som si, že to chcem aj ja. Chcem cítiť, kto je za tým, čo jem a pijem,“ vysvetľuje s nadšením. Ba čo viac, rozhodol sa, že bude príbehy za produktmi „exportovať“ do celého sveta.