Staré budovy často negatívne vplývajú na zdravie človeka. Ľudia potom míňajú viac peňazí na zdravotnú starostlivosť, než by museli v udržateľnej budove, myslí si výkonná riaditeľka Slovenskej rady pre zelené budovy Hana Ovesná. Pre TREND ďalej hovorí aj to, že pri súčasných technológiách je cena realizácie zelenej budovy porovnateľná s nákladmi na klasickú budovu.
Aká je udržateľná budova?
Je to budova zodpovedná k životnému prostrediu a zdraviu človeka. Udržateľnosť by sa mala brať do úvahy od začiatku jej prípravy. Malo by sa myslieť na nízku spotrebu zdrojov počas výstavby, prevádzky aj pri prípadnej demolácii. Takáto budova by mala mať kladný vplyv na okolie a klímu.
Bude budova udržateľná len vtedy, keď sa v nej človek aj udržateľne správa?
Áno, záleží aj na tom, ako využíva vodu či iné energie v budove.
Zelené investície sľubujú vysoké výnosy. Aj vďaka požiadavkám EÚ
Na udržateľnosť treba myslieť už pred začatím stavby. Čo s budovou, ktorá je už postavená a nie je udržateľná?
Štúdia Healthy Home Barometer z roku 2018 hovorí, že až dve tretiny rezidenčných domov v EÚ je starších než 40 rokov. A deväť z desiatich sa bude ešte aj v roku 2050 využívať. Záujem o ich renováciu tu je. Európska komisia pred troma týždňami zverejnila stratégiu „vlna obnovy“. Staré budovy často negatívne vplývajú na zdravie človeka. Ľudia naň potom míňajú viac, než by museli v udržateľnej budove. Spolu s vysokými nákladmi na prevádzku bývania vzniká energetická chudoba.
Na Slovensku je väčšina bytov v panelákoch či v tehlových domoch. Už roky sa oblepujú polystyrénom. Je to udržateľné riešenie či dočasné?
Záleží na tom, akým spôsobom sa pristupuje k rekonštrukcii. Dôležité je budovu pred začatím opravy dobre auditovať. Treba sa zamerať na všetky nedostatky budovy a nielen ju oblepiť polystyrénom. Treba vnímať aj vnútorné nedostatky budovy, konštrukčné problémy, ktoré vznikli počas prevádzky, a riešiť ich.
Ekologické stavby bývajú drahšie. Ako pre ne presvedčiť developera?
Nadnárodní developeri vedia, že ide o konkurenčnú výhodu. Aj v rámci CSR to robia pre klientov aj pre zamestnancov. Dopyt po zelených budovách existuje. Nie je pravda ani to, že ekologická budova musí byť za určitých okolností drahšia. Je potrebné, aby bola projektovaná, obstarávaná a postavená ako udržateľná od začiatku. Pri súčasných technológiách je jej cena porovnateľná s klasickou budovou. Developerovi sa investícia postupne vracia počas prevádzky.
Návratnosť sa pohybuje v desiatkach rokov, ale biznisové plány sú nastavené na niekoľko rokov dopredu.
Pre developera by mohlo byť lákadlom to, že môže takú budovu prenajímať drahšie, a tak dosahovať vyššie výnosy. Pri rodinných domoch je to investícia do vlastnej rodiny a jej zdravia. Kvalita života sa nedá vyčísliť peniazmi. Zamestnávateľ by mal myslieť na svojich zamestnancov a na ich výkony v zelenej budove. Tie by mali byť lepšie než v klasickej budove.
Udržateľná budova by mala mať zdravé vnútorné prostredie. Môže mať klimatizáciu alebo aj rekuperáciu?
Zdravé vnútorné prostredie je definované viacerými faktormi ako tepelný komfort, ventilácia, kvalita svetla, akustika. Nejde len o to, či mať alebo nemať klimatizáciu. Dôležité je rozhodnúť sa, či chceme vetrať cez okno alebo nie.
Výkony zamestnancov v zelenej budove by mali byť lepšie ako v klasickej budove
Rekuperácia je výmena čerstvého vzduchu v budove. V čase epidémie to môže byť problém. Môžu sa developeri tohto riešenia obávať?
Je to komplexná téma, ku ktorej prebieha diskusia. Zjednodušene, ak je rekuperácia riešená tak, že pri výmene nedochádza k stretnutiu privádzaného a odvádzaného vzduchu, tak by to malo byť v poriadku. Ale keď nemáte ani rekuperáciu, ani klimatizáciu, tak musíte vetrať a zvonku sa vám môžu do budovy dostávať škodlivé látky. Pri rekuperácii vetrať nemusíte a je to energeticky efektívnejšie riešenie.
Klimatizácia však vyženie teplo zvnútra budovy von, kde zase otepľuje vonkajšie prostredie. Je to v poriadku?
Takto fungovali staré klimaizácie, ktoré odovzdávali veľa tepla a tvorili okolo budovy tepelné ostrovy. Moderné klimatizácie to už nerobia v takom rozsahu, množstvo tepla, ktoré odchádza do prostredia, je výrazne nižšie. V efektívne prevádzkovanej budove sú aj požiadavky na chladenie nižšie.
Čo so situáciou, keď budova je síce zelená, ale je obkolesená betónom na parkovisku. Ako dosiahnuť synergiu budovy s okolitým prostredím?
Je ideálne, ak si developer vyberie na stavbu budovy bývalý brownfield. To je udržateľnejšie riešenie, než zastavať zelenú lúku. Zelená budova v zastavanom prostredí má hneď niekoľko benefitov. Má byť ľahko dostupná pre peších či cyklistov, mala by mať menej parkovacích miest. Hospodárením s vodou, teplom a so zeleňou by mala ochladzovať priestor okolo seba.
Môžete uviesť príklad?
Napríklad budova firmy IKEA vo Viedni. Nemá žiadne parkovacie miesta, je pri železničnej stanici a v blízkosti metra a električiek.
Populárne sú aj zelene strechy, ale niekde sa pre statiku nedajú inštalovať. Čo potom s takou strechou?
Pri každej streche si treba overiť, v akom je stave. Či tam nie je zatekanie, či je vhodne izolovaná a či nie sú lepšie svetlíky než zeleň na streche. Overiť si treba statiku a koľko substrátu unesie. Zazeleniť môžeme aj časť strechy. Aj to už dokáže výrazne ovplyvniť kvalitu tepelného komfortu v budove.
Drevodomy stále bojujú s predsudkami, napriek tomu ich pribúda
Ak sa na strechu nedá dať zeleň, sú riešením solárne panely?
Nie vždy, súčasné fotovoltické panely sú už flexibilné, v rôznych veľkostiach. Sú univerzálne využiteľné, vhodné miesto však musí určiť špecialista. Strechy dnes tvoria až polovicu urbanizovaného prostredia, takže naozaj je dobré sa im venovať.
Dajú sa nejako zazelenať paneláky?
Neevidujem realizáciu zelených striech na panelových bytových domoch, ale existuje niekoľko projektov, ktoré sa venujú okrem energetickej efektívnosti týchto budov umiestneniu zelenej strechy.
Vydali ste publikáciu Zelená kancelária. Čo ju definuje?
Je to príručka, ako prevádzkovať kanceláriu, ako nakladať v kancelárii s odpadom a ako efektívne využívať zdroje energie. Ale venuje sa aj tomu, ako si kanceláriu zariadiť nábytkom, ktorý nevylučuje do prostredia škodlivé látky. Sú tam tiež odporúčania, ako recyklovať papier či využívať úsporné spotrebiče.
Mali by sme z kuchyniek povyhadzovať rýchlovarné kanvice?
Ak je rýchlovarná kanvica kvalitná, nemusí byť problém. Treba sa zamyslieť aj nad tým, či používať balenú vodu alebo tú z vodovodu, z ktorej je menej odpadu.
Udržateľná budova by mala byť projektovaná, obstarávaná a postavená ako udržateľná už od začiatku
Pri výstavbe rodinných domov sa objavujú nízkoenergetické či pasívne budovy. Je možný tento štandard aj pri kancelárskych budovách?
Áno. V zahraničí existujú príklady pasívnych kancelárskych budov. Napríklad vo Viedni ide o budovy v Aspern Seestadt či budovu Energybase. V nemeckom Ulme je tiež veľká kancelárska budova Energon v pasívnom štandarde.
Sú drevodomy udržateľnejšie než tehlové domy?
Drevodomy sú síce z dreva, ale protipožiarne normy nepovoľujú stavať vysoké administratívne budovy z dreva. Ale ide aj o dispozíciu stavby na svetové strany a terén. Udržateľná budova môže byť aj z ocele a zo skla. Udržateľnosť a energetická hospodárnosť musí byť plánovaná už pri projektovaní.
Hana
Ovesná (44)
Absolvovala Prírodovedeckú fakultu UK. Špecializuje sa na
verejnú správu, územné plánovanie a urbanizmus. Pôsobila
v medzinárodných developerských a stavebných spoločnostiach, kde
sa zaoberala najmä expanziou a stavebným manažmentom na Slovensku.
Spolupracovala s Regionálnym environmentálnym centrom
v Bratislave pri viacerých projektoch. Má skúsenosti na rôznych
pozíciách v oblasti environmentálneho či inovatívno-udržateľného
charakteru. Výkonnou riaditeľkou Slovenskej rady pre zelené budovy
(SKGBC) je od októbra 2018.
Ale drevo je recyklovateľnejší materiál než oceľ a betón.
Iste, ale aj tehla sa dá jednoducho recyklovať. Cirkulárna ekonomika nás dnes nabáda recyklovať všetko, čo sa pri stavbách používa.
Sú modulárne domy udržateľné?
Tieto prefabrikáty sa už často vyrábajú v pasívnom štandarde, takže určite sú veľmi efektívne, keďže už pri výrobe sa dbá na recyklované materiály. Pri ich stavbe tiež vzniká málo odpadu. Náklady na prevádzku sú nízke a logistika je jednoduchá. Majú solárne vykurovanie a efektívnu izoláciu. Takže určite sú udržateľné.
Čo môže urobiť štát, aby sa udržateľnosť pohla na Slovensku dopredu?
Treba viac diskutovať s odborníkmi, aby boli štátne inštitúcie pripravenejšie na efektívnejšie riešenia. Situácia sa naozaj posúva aj vďaka tlakom z EÚ.
