Efektivitu vládnych výdavkov brzdia politici samotní

„Pre zlepšenie výsledkov slovenského verejného sektora a dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu je potrebné vybudovať inštitúcie a pravidlá umožňujúce rozhodovanie na základe najvyššej hodnoty za verejné peniaze,“ píše sa vo vyhlásení. V preklade: menej kradnutia a plytvania spoločnými zdrojmi sa dá dosiahnuť prostredníctvom poctivého ekonomického zvažovania nových vládnych návrhov i už existujúcich politík. P

ridaná hodnota verejných výdavkov by sa mala vyčísľovať a porovnávať s alternatívami: nielen pri bežných nákupoch papiera, počítačov či dodávky elektriny, ale aj pri výstavbe diaľnic, nemocníc či pri hodnotení dotačnej a daňovej politiky. Dnes sú doložky hodnotenia dosahov pri prijímaných zákonoch len formalitou: často neobsahujú dostatočné hodnotenia, prípadne uvádzajú úplne nesprávne informácie.

Tridsať miliárd ročne

K efektivite tlačí slovenskú vládu aj rozpočtový schodok, ten sa stále pohybuje nad dvomi percentami HDP, avšak v budúcom roku podľa slovenského záväzku už mal takmer úplne zmiznúť. Ďalšie zvyšovanie daní sa už pritom aj ľavicovej vláde javí ako pre ekonomiku neúnosné. Rovnako „vyčerpané“ sú už plošné škrty výdavkov, ktoré sa využívali najmä v rokoch 2011 a 2013.

K tomu všetkému prichádza demografická jeseň, kde čoraz menší počet obyvateľstva v produktívnom veku musí uživiť rozširujúce sa zástupy penzistov. Dohromady rozdeľujú verejné rozpočty každý rok zdroje v hodnote viac ako 32 miliárd eur.

Prečo iniciatíva prichádza až tesne pred voľbami, keď ju ekonómovia označujú za najdôležitejšiu reformu od prijatia eura v roku 2009? Martin Filko z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií hovorí, že doteraz bolo najväčšou výzvou rýchle zníženie privysokého schodku. Až teraz sa tak dostáva do popredia potreba kvalitatívnej zmeny.

Štát rastie. A jeho výsledky?
(verejné financie ako % HDP)

Ako by to vyzeralo

Požiadavky ekonómov by pritom nevyžadovali žiadnu zásadnú zmenu legislatívy, ale hlavne ochotu politikov a úradníkov ich napĺňať. Ako by to mohlo vyzerať? Pri rozhodovaní o výdavkových prioritách by malo hrať hlavnú úlohu vyhodnocovanie jednotlivých možností, ktoré by politikom predkladali analytické jednotky jednotlivých ministerstiev.

V súčasnosti takto funguje len spomínaný Inštitút finančnej politiky, čiastočne Inštitút vzdelávacej politiky pri rezorte školstva. Dôležité by bolo podobné inštitúty vybudovať najmä pre oblasti s veľkým objemom výdavkov, ako je zdravotníctvo, doprava či sociálne veci. A dopriať im slobodu publikovať svoje zistenia.

Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a tiež jeden z iniciátorov výzvy, na svojom blogu napísal, že vláda by mala