Efekt daňových noviel: Viac peňazí štátu od podnikateľov

Aj keď minister financií Peter Kažimír pri predkladaní zmien hlavného daňového zákona tvrdil, že cieľom novely je len daňová spravodlivosť. Výsledkom bolo najmä menej priestoru na daňovú optimalizáciu v podnikaní.

„Úmyslom zákonodarcov bolo predovšetkým vybrať viac peňazí od podnikateľov a občanov bez zmeny akejkoľvek filozofie či princípov,“ komentuje Peter Furmaník zo spoločnosti Libertax Consulting. Do rozpočtu takto síce ide viac peňazí, ale celý systém sa nezlepšuje. Podnikatelia majú podľa daňového poradcu Martina Tužinského dojem, že „toto celé už nie je o práci ako takej, ale o tom, ako dostať peniaze od tých, čo ich dokážu zarobiť, k tým, čo to nedokážu“. Na to štát používa rôzne nástroje – najjednoduchšie sú pokuty. „Ešte skrytejšie sú rôzne novelizácie, ktoré vás nútia nakupovať tu také vybavenie, tam zase iné a o rok znova a znova,“ hodnotí výsledok vlády za štyri roky v tejto oblasti M. Tužinský. Ide napríklad o viaceré novely meniace od roku 2012 registračné pokladnice, podnikatelia ich museli zmeniť, potrebovali zaplatiť za nový softvér, ale narástli aj náklady na pracovnú zdravotnú službu či na ochranu osobných údajov.

Väčšina zákonov okrem toho zvýšila podnikateľom byrokratickú záťaž. Napríklad zákon o dani z príjmov sa v roku 2015 novelizoval až sedemkrát, pričom niektoré ustanovenia nadobudli účinnosť v priebehu roka, niektoré spätne cez prechodné ustanovenia na zdaňovacie obdobie roku 2015. So zmenou legislatívnych noriem súviseli aj neustále zmeny daňových tlačív. Podobný vývoj bol aj pri novele zákona o dani, ktorá platí od januára 2016. Mnohé ustanovenia sa retroaktívne týkajú aj roka 2015, a teda podnikatelia musia s týmito zmenami počítať v marci pri podávaní daňového priznania za minulý rok.

Väčšina zmien v daňových zákonoch zvyšuje byrokratickú záťaž firiem

Obmedzenie daňových nákladov

„Top daňovými novinkami“ v minulom roku boli podľa P. Furmaníka napríklad obmedzenie a limitovanie množstva doterajších daňových výdavkov. Väčšina zmien roka 2015 okrem toho, že zvyšuje platby od podnikateľov štátu, zvyšuje aj administratívnu náročnosť a riziko chýb, a teda aj sankcií.

„Ide o zrušenie daňových rezerv či nevyfakturovaných dodávok ako daňových nákladov či rozšírenie daňových výdavkov uznaných za daňové až po zaplatení. Výrazné sa obmedzilo aj zrýchlené odpisovanie a rozloženie daňových odpisov na viacero rokov, ale aj povinnosť transferového oceňovania aj pre obchody medzi tuzemskými (čisto slovenskými) závislými osobami, teda s prepojenými firmami a subjektmi.“

Od januára 2015 sa zmenil spôsob zahrnovania príslušenstva k pohľadávkam do základu dane. Ide o úroky z omeškania, zmluvné pokuty, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Kým dlžník si tieto položky nesmie uznať do daňových výdavkov ani po zaplatení, veriteľ ich musí zdaniť už pri ich zaúčtovaní.

M. Tužinský k tomu dodáva, že na jednej strane sa legislatívne zmeny prezentujú, že sú v prospech veriteľov, ale v skutočnosti ich neprimerane daňovo zaťažujú zo súm, ktoré im možno reálne nikdy nebudú zaplatené.

„V minulom roku zrejme najviac negatívne ovplyvnilo podnikanie veľmi široké zrušenie daňovej uznateľnosti tvorby rezerv na nevyfakturované dodávky, zostavenie a overenie účtovnej závierky. Tieto sú daňovo uznané až v momente prijatia faktúry, prípadne až úhrady. Zmluvné pokuty sú zdaniteľné ako príjmy ihneď, zatiaľ čo ako výdavky u dlžníka nie sú nikdy daňovo uznané. Toto ustanovenie veľmi deformuje vymožiteľnosť práv veriteľov alebo poškodených v obchodných vzťahoch,“ pripomína Patrik Škulavík, konateľ a spoločník firmy Fontionnel.

Zmeny v odpisovaní

Často sa kritizujú daňové licencie. Oveľa väčší dosah na hospodárenie podnikateľov však majú odpisy. „Skrátenie doby na uplatnenie daňovej straty a zošnurovanie odpisových dôb pokladám za najhoršie daňové opatrenie. Narušili nejeden finančný plán podnikateľov a v prípade toho [skrátenia odpisovania straty na štyri roky] dokonca zlikvidovali existujúce aktíva firiem,“ konkretizuje Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS.

Vlaňajšia novela rozšírila počet odpisových skupín zo štyroch na šesť. Najväčším problémom je presunutie budov a stavieb pre administratívu, kultúru a verejnú zábavu, bytové budovy a hotely do odpisovej skupiny 6. To znamená predĺženie odpisov z dvadsať na štyridsať rokov. Problémom je aj to, že zmeny odpisov sa týkali aj už odpisovaného majetku.

„V praxi to znamená, že tridsaťročný podnikateľ musí podnikať do sedemdesiatky, aby dostal odpis majetku do výdavkov,“ pripomína Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov. O dosahoch hovorí aj podnikateľ Jozef Stupný. Vlastní nehnuteľnosť za päť miliónov eur, ktorú prenajíma. „Pri odpisoch počas dvadsiatich rokov som mohol dať ročne do nákladov 250-tisíc eur. Musel som prejsť na 40-ročnú dobu odpisov. To pre mňa znamená, že do nákladov si môžem dať len 125-tisíc eur. O to vyšší daňový základ budem mať. Ročne zaplatím na dani približne o 27-tisíc eur viac.“

So zmenou legislatívnych noriem súvisia aj neustále zmeny daňových tlačív

Transferové oceňovanie

Pravidlá transferového oceňovania sa už týkajú nielen zahraničných závislých osôb, ale aj tuzemských. Zavedenie povinnosti transferového oceňovania na úrovni tuzemských závislých osôb (či už majetkovo alebo personálne prepojených) znamená podľa M. Tužinského aj pre drobných podnikateľov administratívnu a finančnú záťaž. „Dvaja bratia z Bobrovca, z ktorých sa jeden venuje chovu oviec a druhý rastlinnej výrobe, si medzi sebou predajú seno. Ide o závislé osoby, ktoré majú povinnosť mať vypracovanú transferovú dokumentáciu, ak o takejto povinnosti vôbec tušia,“ komentuje nezmyselnosť tohto opatrenia.

Niečo pozitívne

Vzhľadom na absenciu slovenskej vnútroštátnej právnej úpravy pri priznaní úrokov z omeškania za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH je dôležité rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie. Daňové úrady budú musieť odhadnúť primeranosť trvania daňovej kontroly.

„Každý prípad vrátenia nadmerného odpočtu DPH bude musieť daňový úrad posudzovať individuálne a pri začatí daňovej kontroly bude musieť odhadnúť primeranosť trvania daňovej kontroly,“ vysvetľuje advokát Martin Javorček zo spoločnosti PwC Legal. Podľa neho v prípade, ak bude výkon daňovej kontroly trvať neprimerane dlho, vznikne na strane daňového úradu riziko, že bude povinný uhradiť kontrolovanému subjektu úroky z omeškania a nebude sa môcť odvolávať na vnútroštátnu úpravu, ktorá mu umožňuje nadmerný odpočet vrátiť až v lehote desiatich dní po skončení daňovej kontroly.

Slovenská vnútroštátna právna úprava neupravuje priznanie úrokov z omeškania za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH a chýba aj právna úprava definujúca okolnosti, za akých sa vrátenie nadmerného odpočtu považuje za oneskorené. Absenciu vnútroštátnej úpravy priznania úrokov z omeškania riešil Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí firmy Kovozber proti Daňovému úradu Košice.

Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2016: