Vojna je iracionálna. A ako taká vyvoláva veľké množstvo emócií. Najmä ak sa objavujú známky vojnových zločinov. Aj preto vzniká piaty balíček sankcií proti Moskve s cieľom stupňovať tlak Západu na ruského prezidenta. Doterajšie štyri balíčky v tom úspešné neboli. Je otázne, čo zmení piaty. Západ sa dokonca pohráva s možnosťou zavedenia embarga na nákup ruskej ropy. Moskva zase straší odstrihnutím dodávok zemného plynu, ak odberatelia nebudú platiť v rubľoch. A tak ekonomická vojna eskaluje omnoho rýchlejšie než vojna konvenčná.
Nasledujúce týždne budú rozhodujúce v určení, do akej miery sa Rusom podarí podmaniť si juhovýchodnú časť Ukrajiny. S úspechom či bez neho je možné, že extrémne drahý vojenský konflikt sa do mesiaca skončí. Tak ako sa do dvoch mesiacov skončila štvrtina všetkých globálnych konfliktov za posledných 200 rokov. Do pol roka sa skončilo až 60 percent z nich. No história ukazuje, že dúfať v zmenu politickej orientácie Ruska je naivné. Zmena režimu nastala iba pri štvrtine vojen a iba pri 14 percentách konfliktov sa k moci dostal nezainteresovaný líder. Pravdepodobnosť, že ďalšie sankcie vyvolajú politickú zmenu v Kremli, je nízka.
Embargá na ruské komodity majú zároveň iba limitovaný potenciál zastaviť financovanie vojny. Pokiaľ si Moskva vyrába zbrane sama a z vlastných zdrojov, zastaviť ju v tom je prakticky nemožné. Rusko má významný prebytok obchodnej bilancie a jednostranné sankcie, pokiaľ nebudú uvalené Čínou a Indiou súčasne, jeho pozíciu zhoršia, no neparalyzujú.
Na druhej strane, dramatický nárast cien komodít spôsobuje globálne problémy. Vojna infláciu nespôsobila, no výrazne ju urýchlila. Kým západný svet má finančné rezervy, ktoré umožňujú infláciu z pohľadu populácie ako-tak prežiť, rozvíjajúci svet ju nemá. Prvé veľké protesty sa objavili na Srí Lanke. Je vysoko pravdepodobné, že sú len začiatkom mohutnej protestnej vlny, ktorá preletí celým svetom a spôsobí politické turbulencie v mnohých krajinách.
V takejto krehkej situácii je zásadné, aby sa meralo dvakrát pred tým, ako sa spraví akýkoľvek eskalujúci krok. Zaveliť na dlhodobú zmenu stratégie a krátkodobú radikálnu otočku sú dve rôzne veci. Západ a Východ sa vo svojom smerovaní jednoznačne rozdelili. Teraz je na politických lídroch, aby sa tento rozvod neskončil ako vojna Roseovcov, ale skôr ako racionálna kalkulácia s cieľom minimalizovať škody. Ako to celé dopadne, naznačí už čoskoro zemný plyn a schopnosť Bruselu a Moskvy dohodnúť sa na riadenom rozvode.
