e-Sense: Ako mladí vývojári unikli korporátnej nude

O pracovné ponuky nemali núdzu. Technologické centrá zahraničných dodávateľov automobiliek pribúdali nielen na Slovensku, ale aj v susedných štátoch, a neustále hľadali nových ľudí. Zdalo sa to ako ideálne zamestnanie – práca vo vývoji, reálna výroba, slušný plat.

Lenže vytriezvenie prišlo takmer okamžite. Namiesto inšpiratívneho inovačného prostredia našli strnulé korporatívne procesy, kde jednotlivec predstavuje len malú, bezvýznamnú časť systému bez možnosti meniť zaužívané pravidlá. „Po pol roku sme sa stretli a zistili, že nie sme vo svojej práci spokojní. Kým predtým sme navrhovali celú formulu, teraz po nás chceli, aby sme dookola robili tú istú činnosť,“ spomína jeden zo zakladateľov Ján Mészáros.

Uvedomili si, že jediným riešením, ako opäť zažiť pocit kreatívnej voľnosti, je založiť si vlastnú firmu, kde sa budú môcť vývoju venovať komplexne, a dokážu tak realizovať vlastné nápady. „Povedali sme si, že to chceme robiť po svojom tak, ako sme boli zvyknutí zo študentskej formuly, kde vládol entuziazmus, kde sme tesne pred pretekmi trávili v dielni deň aj noc, lebo nás to bavilo. To nám v korporáciách chýbalo,“ dopĺňa spoluzakladateľ Andrej Špánik. Dali dokopy vlastné peniaze, prenajali si garáž, každý z nich doniesol z domu svoje náradie a začali podnikať.

Minimálne náklady, maximálne ciele

Za takmer štyri roky stihli pod hlavičkou spoločnosti e-Sense Slovakia vyvinúť navíjacie stroje na výrobu hokejok alebo pádiel pre slovenských olympijských medailistov vo vodných športoch, projektovali prototypy vodných turbín. Podieľali sa aj na prerábke kultového Porsche 911, kde spaľovací motor nahradili elektrickým s výkonom šesťsto koní, a zároveň vymysleli, navrhli a skonštruovali unikátny elektrický pohon pre motokáry.

Ich stroje možno nájsť v závodoch všetkých tunajších automobiliek, ako aj českej Škody Auto. Jedným z ich projektov je aj špeciálny dron schopný lietať v blízkosti drôtov vysokého napätia a označovať ich reflexnými prvkami proti kolízii s vtákmi.

Za týmito úspešnými projektmi sa však skrýva množstvo komplikácií a tvrdých pádov, o ktorých pri zakladaní firmy ani len netušili. Ako sami hovoria, keď skončili školu, boli na 95 percent technici a zvyšných päť percent všeličo iné, len nie podnikatelia. Škola ich na podnikanie nepripravila. Do biznisu vstupovali ako idealisti, ktorí chcú meniť svet.

„Našou hlavnou víziou bolo spraviť na Slovensku živné inovatívne prostredie, kde prídu mladí ľudia a budú podobne ako v študentskej formule prinášať riešenia, inovovať a posúvať nás ďalej,“ vysvetľuje J. Mészáros. O ideály síce postupne prišli, no bez nich by neboli tam, kde sú, a dávno by to celé zabalili.

V prvých dvoch rokoch totiž dostali všetky facky, ktoré ako podnikatelia mohli dostať – nedodržané termíny, falošné sľuby, no najmä nezaplatené faktúry. „Hovorili sme si, že sa bavíme so slušnými ľuďmi, tí predsa nebudú neplatiči. Až keď sa to stalo, začali sme si uvedomovať, pred čím nás skúsenejší podnikatelia varovali,“ vraví J. Mészáros.

Bratranci Škantárovci Zdroj: archív e-Sense Slovakia

Popálení na bicykloch

Najbolestivejšou skúsenosťou bol hneď prvý dlhodobý vývojový projekt. Pre nemenovaného výrobcu bicyklov vyvinuli