Českí tvorcovia ju pripravili pre absolventov, uchádzajúcich sa prvýkrát o pracovné miesto, s cieľom pomôcť im vychytať najčastejšie chyby, ktoré pri pohovoroch robia. Hra trvá zhruba desať minút, no vôbec nie je jednoduché ju prejsť. Hoci ide o otázky bežne kladené na pohovoroch, reportérovi TRENDU sa ani po viacerých pokusoch nepodarilo dosiahnuť v hre viac ako 69 percent. Kto komu podáva ruku prvý a ďalšie získané vedomosti vám určite ostanú nadlho v pamäti. Ide o výborný príklad, aký zábavný a účinný dnes dokáže byť e-learning.
Nepreberné možnosti
Rozmach informačných technológií priniesol obrovské možnosti aj v oblasti vzdelávania zamestnancov. Na trhu sú k dispozícii tisícky rôznych riešení, ktoré dokážu firmám pomôcť pri vzdelávaní pracovníkov – online kurzy, YouTube videá, na mieru šité online školenia či celé vzdelávacie portály – platené aj bezplatné.
V ponuke sú univerzálne vzdelávacie platformy, na ktoré si môžu firmy jednoducho pripájať špecializovaný vzdelávací obsah podľa svojho zamerania. Od roku 2000 narástol trh s e-learningom o deväťsto percent. Podľa štúdie spoločnosti Ibis Capital sa v tomto biznise vlani točilo 165 miliárd dolárov a do roku 2023 by sa obrat mal takmer zdvojnásobiť.
E-learning priťahuje aj najväčšie svetové korporácie. Vlani kúpila sociálna sieť LinkedIn s 350 miliónmi používateľov edukačný portál Lynda za pol druha miliardy dolárov, čo bola štvrtá najväčšia akvizícia v histórii sociálnych sietí. O pol roka neskôr kúpil Microsoft celý LinkedIn za 26 miliárd dolárov.
Týždenník The Economist nedávno spustil vzdelávaciu platformu Learning.ly, na ktorej môžu kvalifikovaní odborníci ponúkať svoje vzdelávacie kurzy za poplatok. Veľké univerzity rozširujú a cizelujú ponuku online školení. Google šíri vedomosti o online marketingu či základoch práce s internetom cez sériu bezplatných náučných videí Digitálna garáž. Začiatkom prázdnin ju spustil aj na Slovensku.
„Nechajme sa prekvapiť,“ hovorí šéf slovenskej pobočky Rasťo Kulich na otázku, či ide o predvoj väčšieho vzdelávacieho projektu Googlu. Aktuálne je hlavným cieľom projektu šíriť digitálne zručnosti a pomôcť tak klientom na Slovensku a v ďalších krajinách Európy so získavaním kvalifikovaných pracovníkov.
Slovenský trh
Najväčším hráčom, ktorý sa na slovenskom trhu špecializuje na e-learning, je firma e-learnmedia. „Na začiatku na nás pozerali ako na bláznov, dnes to už nie je o tom, či e-learning robiť, ale ako a s kým,“ hovorí jej spoluzakladateľ Juraj Gabrhel, ktorý sa e-learningu venuje od roku 2003. Slovensko a sčasti Česko sú podľa neho zhruba o tri roky pozadu voči vyspelým štátom EÚ vrátane Poľska. V Maďarsku je trh ešte o trochu konzervatívnejší než pod Tatrami.
Firmy dnes najčastejšie žiadajú e-learningové školenia povinné zo zákona – bezpečnosť pri práci, ochranu pred požiarmi či vedenie služobných vozidiel
Súhrnné dáta, ktoré by demonštrovali veľkosť slovenského e-learningového trhu, neexistujú, rovnako ani profesijná komora. Istú predstavu získame, ak sa pozrieme na tržby e-learnmedie. V uplynulých piatich rokoch dosiahla v priemere necelých 900-tisíc eur ročne. „Dosiaľ sme obslúžili zhruba stovku firiem a organizácií,“ hovorí J. Gabrhel.
Spoločnosti podľa neho najčastejšie žiadajú e-learningové riešenia šité na mieru, často produktové školenia a školenia o interných predpisoch alebo legislatívnych požiadavkách, ako je napríklad ochrana proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Žiadané sú tiež online výučba kancelárskeho balíka Microsoft Office, kurzy mäkkých zručností či tréningy IT špecialistov. Najmä pobočky veľkých korporácií často využívajú digitálne kurzy od materskej spoločnosti a obsah lokalizujú. V kurze je tiež vzdelávací obsah od globálnych hráčov.
Virtuálna realita
„Online školenia na Slovensku vyzerajú, akoby sme boli v roku 2006 – nenapĺňajú potenciál, ktorý ponúkajú informačné technológie, často ide len o knižky prezlečené za web,“ hovorí Oliver Šimko, ktorý sa špecializuje na gamifikáciu a pracoval na herných úpravách viacerých e-learningových kurzov. Za online školenie sa často vydávajú len texty presunuté do PowerPointu alebo inej digitálnej podoby.
Príkladom kvalitne spracovaného online kurzu je podľa neho počítačová simulácia prostredia kuchyne v spoločnosti Marriot Hotels, kde sa pracovník učí vybavovať objednávky pred odchodom do reálnej prevádzky. „Letecká spoločnosť KLM Royal Dutch Airlines školí zamestnancov vo virtuálnej realite opravovať letecké motory a iná holandská firma zasadila do tohto prostredia školenie bezpečnosti pri práci, kde musel pracovník reagovať na rôzne situácie, napríklad rýchlo a správne pomôcť človeku, ktorý omdlel,“ hovorí O. Šimko.
Iný princíp používa hra na pirátov, v ktorej sa zamestnanci jednej obchodnej firmy učia predajné techniky v interakcii s hernými postavami a ostatnými kolegami. Kvalitný e-learning by mal podľa O. Šimka vždy ponúknuť interaktívne cvičenia, systém preskúšavania, v ktorom nie je psychicky náročné zlyhať, a spätnú väzbu.
Virtuálnu realitu považuje za revolučný prvok v blízkej budúcnosti vzdelávania aj Lukáš Bakoš, riaditeľ poradenskej a konzultačnej spoločnosti Maxman Consultants. „Predstava, že budete môcť trénovať a skúšať interpersonálne zručnosti, modelovať reakcie, vyjednávať, obchodovať, prezentovať a simulovať prakticky akékoľvek situácie úplne realisticky, je fascinujúca.“
Vysoké náklady
Dôvod, pre ktorý slovenské firmy vo všeobecnosti nedržia krok s najmodernejšími trendmi v e-learningu, je veľmi jednoduchý. Sú ním vysoké investičné náklady. Hoci e-learningové vzdelávanie dokáže ušetriť kopu peňazí tým, že zamestnanec sa kratšie učí a dlhšie pracuje a odpadajú tiež účty za dopravu, prenájom učební, lektorov či ubytovania a stravy, online kurzy sú naďalej relatívne drahé. Pri e-learningovej forme vzdelávania sa hovorí o 40 hodinách práce jedného človeka na prípravu jednej vzdelávacej hodiny.
Bežný e-learningový program môže vyjsť na sedemtisíc eur, čo je pre mnohé menšie firmy polovica rozpočtu personálneho oddelenia. Ak ste napríklad pri prechádzaní nástrah a chytákov hry z úvodu článku premýšľali nad tým, aké drahé mohlo byť jej vytvorenie, vedzte, že na jej realizácii sa podieľalo vyše tridsať ľudí vrátane profesionálnych hercov a filmárov. Na porovnanie – lektor BOZP vie za paušál dvesto eur mesačne zaučiť prakticky akékoľvek množstvo nových pracovníkov.
Treba si tiež uvedomiť, že rozpočty HR oddelení sú citlivé na to, či sa firme darí alebo nie. V prípade krízy, útlmu alebo ekonomickej depresie manažment zvyčajne ako prvé škrtne investičné náklady – vrátane vzdelávania zamestnancov. E-learning sa napokon neoplatí firmám, ktoré pôsobia v rýchlo sa meniacom legislatívnom prostredí, a spoločnostiam, ktoré nedokážu využiť úspory z rozsahu. „Väčšinou robíme s firmami, ktoré majú viac ako dvesto zamestnancov. To je zhruba hranica, kde začína byť e-learning pre firmy skutočne efektívny,“ hovorí J. Gabrhel.
Juraj Gabrhel Zdroj: archív Juraja Gabrhela
Pre veľkých
„E-learning využívame ako jednu z foriem vzdelávania už viac ako desať rokov. Táto forma sa nám osvedčila predovšetkým na pokrytie legislatívnych požiadaviek na vzdelávanie – bezpečnosť pri práci, požiarnu ochranu,“ tvrdí hovorca Slovak Telekomu Martin Vidan. Telekomunikačný operátor používa túto formu aj na vzdelávanie pracovníkov predajnej siete v podobe produktových kurzov a školení zameraných na prácu v systémoch. V ponuke má vyše 150 kurzov.
Systém zamestnanca automaticky upozorní, ak nemá absolvovaný pridelený kurz. „V blízkom čase plánujeme nasadiť nový vzdelávací systém, obsahujúci gamifikačné mechanizmy. Zamestnanci budú za študovanie kurzov zbierať body, ktorých počet ich následne kvalifikuje na rôzne úrovne. Veríme, že takýto prvok súťaže a hry ešte viac podporí digitálnu formu vzdelávania,“ dodáva M. Vidan.
„Z našich skúseností zatiaľ najkoncepčnejšie nasadzujú e-learning veľké spoločnosti, ktoré sú doň ochotné investovať, prípadne majú dostatočne silné HR oddelenie, ktoré je schopné takéto vzdelávanie zastrešiť aj interne. Do budúcnosti predpokladám, že po istej forme e-learningu siahnu všetky firmy bez ohľadu na ich veľkosť,“ zdôrazňuje L. Bakoš.
Výhody e-learningu
Dôvodov je hneď niekoľko. Na pracovnom trhu je čoraz viac „detí internetu“. Príslušníci Generácie Y a Z sú zvyknutí prijímať poznatky online a často túto formu uprednostňujú pred inými formami vzdelávania. Online kurz umožňuje zamestnancovi absolvovať ho kedykoľvek a kdekoľvek.
Analytici britskej skupiny Brandon-Hall tvrdia, že čas strávený výučbou predmetu cez e-learning je o 40 až 60 percent kratší než v prípade výučby cez prezenčnú formu. „Jeden náš klient takto znížil počet dní potrebných na zaškolenie zamestnancov v práci s novým informačným systémom z piatich na tri,“ uvádza príklad J. Gabrhel.
Technologická firma IBM v staršej štúdii uviedla, že po nasadení e-learningového systému ušetrila na vzdelávaní zamestnancov dvesto miliónov dolárov. Ľudia sa vďaka tejto forme naučili päťnásobne viac obsahu a okrem úspor nákladov na cestovanie či ubytovanie sa zlepšil výkon predajných tímov.
Ďalšie vzdelávanie pritom nadobúda na dôležitosti. Tempo, ktorým pribúdajú poznatky a ich využitie v praxi, je čoraz rýchlejšie. Programátori musia napríklad držať krok s vývojom technológií doslova na týždennej báze.
Príťaž pre zamestnanca
Kritickým prvkom e-learningu je presun zodpovednosti za vzdelávanie na zamestnanca. E-learning je náročný na sebadisciplínu a pokiaľ nejde o vedomosti bezprostredne nevyhnutné pre jeho prácu, motivácia zamestnanca prudko klesá. Je to dobre vidieť napríklad pri bezplatných online kurzoch, na ktoré sa prihlasuje množstvo ľudí, no počet tých, ktorí dokončia celý kurz zväčša nepresiahne desať percent.
„Ľudia odkladajú absolvovanie kurzu na poslednú chvíľu a potom to robia narýchlo a popri iných úlohách. Ak je pevne stanovený čas školenia, musíte prísť a plne sa na tému sústrediť,“ hovorí manažérka personálno-poradenskej spoločnosti Synergie Barbara Kotlárová.
Bežne sa stáva aj to, že firmy nevyčlenia zamestnancom na online školenie rovnaký čas, aký by mali pri prezenčnej forme. Ak potom pracovníka pritlačí deadline, neostáva mu iné ako kurz absolvovať vo svojom voľnom čase. „Viaceré firmy si na to už dávajú pozor,“ tvrdí J. Gabrhel. No aktuálny trend v e-learningu, ktorým je presun vzdelávacích kurzov do mobilných aplikácií, zrejme povedie k ďalšiemu tlaku na zefektívnenie práce zamestnancov a ataku na ich voľný čas.
Anketa
Osvedčil sa vám e-learning pri vzdelávaní pracovníkov?
Tomáš Bezák, hovorca, Lidl:
Momentálne robíme na zavedení e-learningového projektu pre všetkých zamestnancov predajní. Plánujeme ho spustiť koncom tohto roka.
Martina Kováčová, manažérka ľudských zdrojov, Adidas Slovakia:
Zamestnanci sa prostredníctvom e-learningu majú možnosť dozvedieť o najnovších produktoch a technológiách, ale aj preniknúť hlbšie k mäkkým zručnostiam. Pre každého zamestnanca je pripravený súbor online školení v rôznych časových horizontoch, ktoré musí absolvovať a účasť na nich je časovo limitovaná. Ide napríklad o školenia z oblasti bezpečnosti pri práci s citlivými údajmi spoločnosti či komunikácia značky našej spoločnosti.
Lucia Groneová, raditeľka ľudských zdrojov, IBM ISC:
Rešpektujeme rôzne vzdelávacie potreby našich zamestnancov. Aj preto im ponúkame niekoľko tisíc online školení, ktoré zastrešujú široké spektrum tém od odborných školení až po manažérske kurzy.
Juraj Ondrejčík, manažér a sprievodca, Bubo:
Je to nevyhnutné vzhľadom na množstvo našich sprievodcov v zahraničí.
Martina Pavliková, riaditeľka odboru komunikácie, ŽSR:
E-learning sa postupne zavádzal od roku 2007. V súčasnosti je do tohto systému zaradených zhruba osemtisíc ľudí. Výhodou e-learningu je, že zamestnanci nemusia cestovať na vybrané školenia do vzdelávacích stredísk, ale môžu ich absolvovať na svojom pracovisku v čase, ktorý im vyhovuje.
Michal Grof, riaditeľ kancelárie predstavenstva, Stredoslovenská energetika – Distribúcia:
V súčasnosti e-learningovú formu štúdia testujeme a v septembri je naplánované spustenie prvého modulu školenia. Ide o pilotný projekt a bude využitá aplikácia dodávateľa. V priebehu roku 2017 bude vypracovaná analýza možností uplatnenia takejto formy vzdelávania pre našich zamestnancov.
Milan Janásik, hovorca, poisťovňa Generali:
E-learning používame nielen pri školeniach, ktoré sú potrebné z legislatívneho hľadiska, ale aj pri školeniach o nových produktoch. Tento rok plánujeme viac podporiť zamestnancov, ktorí sú počas adaptácie nováčikov ich mentormi prostredníctvom ich rozvoja a vzdelávania, ako aj rozšíriť e-learningové vzdelávanie.
Ivan Hruška, riaditeľ pre strednú Európu, Datalogic:
Čiastočne áno, máme obrovskú databázu interných e-learningových programov. Nedajú sa však použiť na všetko. Vychovávame programátorov a profesionálnych testerov a tu je aj v oblasti tréningu často nevyhnutná osobná interaktívnosť.
Ladislav Procházka, externý špecialista na komunikáciu, Slovnaft:
E-learning máme dlhodobo zavedený ako doplnkový nástroj vzdelávania. Využívame ho na niektoré takzvané povinné školenia, súvisiace napríklad s internými predpismi spoločnosti, ale aj ako podporný nástroj prezenčného vzdelávania v oblastiach osobného rozvoja zamestnanca.
Partneri seriálu:
|
|
