Džentlmeni siahli po whisky

Ťažko by sme si predstavili Moravanov bez ich vína a slivovice, Rusov bez vodky, Mexičanov bez tequily a mezcalu, Francúzov bez vína, koňaku alebo armaňaku, obyvateľov Karibiku bez rumu – a aj v súvislosti s naším národom, prinajmenšom jeho veľkou časťou, sa často spomína borovička. Ak sa touto optikou pozrieme na národy Veľkej Británie, nemôžeme nespomenúť džin a predovšetkým škótsku whisky a írsku whiskey. Samozrejme, tá posledná sa nevyrába len v britskej časti írskeho ostrova, ale aj v Írskej republike a povenujeme sa jej inokedy. Škótska whisky je stále súčasťou britskej reality a pravdepodobne aj najpopulárnejším britským exportným artiklom.

Chute sa menia. Všetko, čo v súčasnosti považujeme za nezameniteľný charakter škótskej sladovej whisky, sa ešte v polovici 20. storočia pokladalo za neželanú drsnosť a nevyváženosť. Preto viacerí výrobcovia a obchodníci hľadali cestu, ako docieliť jemnejšiu a lahodnejšiu chuť. Jednak navzájom kombinovali výraznejšie sladové whisky s hladšími, jednak ich zmiešavali s neutrálnejšou a výrazne lacnejšou obilnou whisky (grain whisky – teda destilát z nenaklíčeného obilia). Tá sa na rozdiel od sladovej whisky nevyrába v kotlíkových destilačných prístrojoch, ale v kontinuálnej destilačnej kolóne. Výsledkom tejto kombinácie je tzv. viacdruhová whisky (blended whisky).