Dýcha sa vám ťažšie? Omyl, v Európe je najčistejší vzduch za sto rokov

Nad Prístavným mostom v Bratislave zapadá zimné červené slnko. Okolo sa vznáša hmla. Scenéria pôsobí trochu ako záber z romantického filmu alebo dobre naaranžovaná fotografia. Celý výjav má jediný háčik: hmlu nad mostom nevytvára vodná para, ale smog. Splodiny, ktoré sa v nehybnom zimnom vzduchu nedokážu rozptýliť po okolí.

Hlavné mesto je na tom napriek takýmto obrázkom ešte celkom dobre. Najhoršia situácia býva počas zimných mesiacov pravidelne v Ružomberku a okolí. Dôvodom je najmä to, že predovšetkým ľudia v menších obciach počas zimy kúria tuhým palivom. Čistému vzduchu nepomáha ani geografická poloha Ružomberka či koncentrácia priemyslu.

Na druhej strane však treba jedným dychom dodať, že panika okolo čistoty ovzdušia nie je namieste. Tvrdí to riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry (EEA) Hans Bruyninckx, ktorý sa nedávno v Bratislave zúčastnil na konferencii zameranej na kvalitu ovzdušia.

„Zhoršujúca sa kvalita vzduchu je jeden z najčastejších mýtov, ktoré počúvam. V Európe vzduch za posledných sto rokov nebol čistejší,“ vysvetľuje v rozhovore pre TREND H. Bruyninckx. Zároveň hovorí, že to ani zďaleka neznamená, že sa máme prestať snažiť kvalitu vzduchu zlepšovať.

Ako zarobiť na čistom vzduchu

Z odhadov agentúry z roku 2015 vyplýva, že na Slovensku v súvislosti so znečisteným ovzduším každoročne predčasne zomrie približne 5 700 ľudí. V rámci Európskej únie sa počet predčasných úmrtí súvisiacich so zlou kvalitou vzduchu hýbe na úrovni viac ako 400-tisíc. Iba to, že nikde v Európe nie je taká zlá situácia ako napríklad v Číne či v metropolách tretieho sveta, nestačí.

„Znečistený vzduch má veľký ekonomický dosah a celkom pochopiteľne je tým prvým zdravotná starostlivosť. Ak sú ľudia viac chorí, treba dať viac peňazí na ich liečenie,“ hovorí H. Bruyninckx. Ochorenia spôsobené zlou kvalitou vzduchu ovplyvňujú ekonomiku aj nepriamo.

Zamestnanec, ktorý je práceneschopný pre znečistené ovzdušie, na pracovisku chýba. Navyše, zamestnávateľ musí vynakladať financie na jeho liečenie. Náklady súvisiace s kvalitou vzduchu sú teda aj sekundárne, prejavujú sa v cene práce.

Zdroj: Maňo Štrauch

„Ďalší nemenej dôležitý dosah má kvalita vzduchu aj na poľnohospodárstvo. Znečistený ekosystém automaticky znamená nižšiu úrodu na poliach, ale napríklad ani lesy nerastú tak dobre, ako by mohli, čo má zasa vplyv na drevársky priemysel,“ približuje H. Bruyninckx.

Uchopené z opačného pohľadu, investície do zelených technológií a ekologických riešení môžu v konečnom dôsledku znamenať aj ekonomické benefity. Otázne je, či sa niečo také dá odmerať.