Dávid Králik: Dvojnásobné platy učiteľov nepresvedčia, aby učili inak

Rovnako ako všade inde, aj v školstve sa hovorí najmä o peniazoch. Učiteľ a spoluzakladateľ súkromnej školy Felix Dávid Králik v rozhovore pre TREND vraví, že on má peňazí dosť. Aspoň na všetko, čo potrebuje. Aj keď v Karibiku ešte nebol, má dosť na to, aby poplatil všetky účty, zašiel s rodinou kedykoľvek na večeru či vybehol na výlet do Rakúska. No v skutočnosti to môže byť úplne inak. „Nič z toho, čo v tomto rozhovore poviem, nie je pravda. Je to len moja pravda, ktorej momentálne verím, a môžem sa na celej čiare mýliť,“ tvrdí ešte predtým, než odznie prvá otázka.

Koľko úloh ste dali žiakom na prázdniny?

Na prázdniny? Okrem prvouky učím len predmety, ktoré sú pohodovejšie. Keď dávam úlohy, tak len dobrovoľné. Celkovo nie som zástanca úloh, pretože mám pocit, že istým spôsobom tým hovoríme deťom, aby sa naučili, že majú pracovať vo svojom voľne. Keď to zoberiem do dospeláckeho života, tak dať dieťaťu úlohu pre mňa asociuje dať dospelému prácu na doma.

Platí to nielen o úlohách na prázdniny, ale aj o všetkých domácich úlohách?

Áno. Za normálnych okolností je lepšie, keď sa naučíme, že práca je napríklad od deviatej do sedemnástej a potom sa venujeme športu, kultúre, rodine, hobby. To je ideál. Lenže my si to kazíme tým, že učíme deti, že dopoludnia majú pracovať v škole a popoludní doma. Chvalabohu, nie všetci žiaci to akceptujú a niektorí domáce úlohy úspešne ignorujú.

Vy však píšete cez prázdniny knihu. Nemáte potrebu si oddýchnuť?

Pre mňa to akoby ani nebola práca. Hovorím, že som už 15 rokov nezamestnaný, hoci robím veľmi veľa vecí. Ale v podstate dlhé roky robím len to, čo ma baví. Okrem toho, že učím, robím mentoring učiteľov po celom Slovensku a popri tom učím učiteľské kolektívy, aby sa vedeli vzájomne mentorovať, školím na rôzne témy, píšem odborne i neodborne, aktuálne sme spolu so ženou napísali rozprávkovú knižku. Dlho som bol rozhodcom aj trénerom šermu. Všetko to je pre mňa len zábava, aj keď priznávam, že za niektoré z tých zábaviek som platený.

Človek je zvláštny tvor

V jednej facebookovej skupine, ktorá sa venuje finančnému poradenstvu, ste napísali, že máte veľa peňazí. Na učiteľa to je dosť nezvyčajné.

Ak si dobre pamätám, písal som, že mám dosť na všetko, čo potrebujem. Človek je divný tvor, pretože keď sa niekam dostane, tak odrazu chce viac a viac. Keď som začínal učiť na dedinskej škole vo Vištuku, zarábal som päťtisíc korún mesačne [166 eur – poz. TRENDU]. A to sme už mali dieťa. Poobede som preto robil v družine, potom som robil logopéda a hrával som aj v bare. Keď sa teraz rozhodneme, že chceme ísť na večeru alebo na výlet do Rakúska, tak môžeme. Momentálne žijeme veľmi slušný život a všetky veci, ktoré potrebujeme zaplatiť, zaplatíme.

Zdroj: Emil Vaško

Dávid Králik (45)
Spoluzakladateľ súkromnej základnej školy Felix, kde pracuje ako učiteľ. Zároveň pôsobí v neziskovej organizácii Leaf ako mentor a supervízor v Individuálnom rozvojovom programe učiteľa. Je autor rozprávkovej knižky Celkom ako sen a spoluautor knihy Šibalstvá králička Dávida.

Je to aj pri deťoch tak, že chcú čoraz viac?

Raz som dal deťom v škole vyfarbovať obrázky, pričom za každý obrázok dostali burizón. Počiatočná inštrukcia znela, že jeden burizón im stačí na desať rokov života. Keď budú mať pocit, že už im stačí na celý život, môžu prestať vyfarbovať a môžu sa hrať s kamarátom alebo sa nadesiatovať, prípadne len tak „vegetiť“. Len jediné dieťa z celej triedy prestalo v polovici hodiny pracovať a užívalo si život. Ostatní pokračovali vo vyfarbovaní, aj keď mali 30 až 40 burizónov, čo im podľa pravidiel hry umožňovalo život na 300 až 400 rokov. Ako vravím, človek je zvláštny tvor, ktorý nikdy nemá dosť.

Musí si aj dnes mladý učiteľ privyrábať, aby dokázal slušne žiť?