Vláda pred týždňom schválila návrhy volebných zákonov, ale aj ich predkladateľ musel priznať, že to bol len formálny súhlas. Minister vnútra Robert Kaliňák ohlásil, že hlavný legislatívny proces a hlavné zmeny ešte len prídu, lebo „zákon dospeje k zásadným zmenám v parlamente“. Už aj to je signál, že i dôležité normy, akými sú volebné zákony, sa tu prijímajú „ukážkovým“ spôsobom. Presne tak, ako by sa prijímať nemali.
Tým, že ministerstvo vnútra predložilo návrhy v paragrafovom znení, a nie ako legislatívny zámer, obmedzilo pripomienkové konanie i verejnú diskusiu na debatu o tom, čo by sa do zákonov v žiadnom prípade dostať nemalo. Predkladateľ bol v tomto ohľade viac ako štedrý a ustanovení, ktoré sa do návrhu dostali len preto, aby z neho mohli vypadnúť, ponúkol veľa. Svoje predstavy, čo by malo byť obsahom nového a moderného volebného zákonodarstva, si politické strany, aktivisti, mimovládne organizácie, ale aj funkcionári Združenia miest a obcí Slovenska mohli nechať len pre seba. Štefan Bieľak to povedal za všetkých: „Keď sa už konečne po rokoch pripravuje volebný kódex, mali by sme to využiť aj na riešenie zásadnejších problémov, ktoré ukázala prax.“ Ale o také niečo zjavne nebol záujem.
Vláda poslala do parlamentu polotovar, ktorý sa bude „zlepšovať“ individuálnymi i skupinovými iniciatívami bez ladu a skladu – tak, ako je to pre miestny legislatívny folklór príznačné. Jeden príklad za všetky.
Právomoc kontrolovať a sankcionovať dodržiavanie volebných pravidiel má podľa návrhu R. Kaliňáka ministerstvo financií. Lenže rezort financií túto právomoc nechce. Opozičné návrhy, aby sa toho ujal Najvyšší kontrolný úrad, zas odmieta R. Kaliňák s odôvodnením, že úrad má len kontrolné, a nie sankčné kompetencie. V tejto chvíli nikto nevie, akú podobu bude mať orgán, ktorý je absolútne kľúčový a rozhodujúci pri dodržiavaní a vynucovaní volebných zákonov. Aj keby nejakým zázrakom došlo v parlamente ku konsenzu, jedna vec je politická zhoda a druhá celkom iná, legislatívna úprava, ktorá zabezpečí, aby kontrolný a sankčný orgán bol funkčný a efektívny. Možnosť, že ho poslanci svojpomocne a bezchybne vytvoria na prvý pokus, je rovnako pravdepodobná ako možnosť, že človek, ktorý má prvý raz v živote v rukách husle, odohrá koncert ako Paganini.
Zákonov, ktoré nie sú realizovateľné ani vynútiteľné, je v slovenskom právnom poriadku dosť. Ak predkladateľ R. Kaliňák a poslanci Smeru dokonajú „dielo“ volebných zákonov tak, ako ho rozbehli, bude mať slovenské právo o dve kaliky viac.
