Dvadsať rokov európskej regulácie a predsa dve poisťovne padli na kolená

Vstup do Európskej únie znamenal aj prísnejšiu ochranu finančných inštitúcií. Detaily európskej smernice Solventnosť II bežnému klientovi veľa nepovedia, no stačí vedieť, že ide o režim, ktorý má zabezpečiť lepšiu ochranu poistencov. Košická poisťovňa Rapid life však našla spôsob, ako nové pravidlá využiť na zamaskovanie vlastných problémov a chýbajúcich peňazí. Regulátor až po zavedení nútenej správy zistil, že na vyplatenie klientov finančníci nemajú takmer žiadne zdroje. Hodnota majetku bola necelých stotisíc eur, pričom na uspokojenie klientov potrebovali viac ako 20 miliónov.

Prečítajte si o téme:

• Finančníci z Bratislavy dobýjali svet. Ich nekalé praktiky ukončila NBS, tentoraz bez kukláčov

• Rapid life dostal pokutu 20-tisíc eur za spôsob riešenia sťažností

V rámci implementácie smernice Solventnosť II manažment využil ustanovenie, že ak poisťovňa nebude uzatvárať nové zmluvy, prísnejšia regulácia na ňu neplatí. V takomto špeciálnom období sa na ňu dokonca vzťahovali len niektoré ustanovenia zákona o poisťovníctve, čo ešte viac sťažilo jej kontrolu. Hoci Rapid takéto oznámenie doručil NBS, pred verejnosťou to zatajoval a potenciálnych nových klientov pracovníci poisťovne odmietali s vyhýbavými odpoveďami, hovorili napríklad o prechode na online predaj. Keď v máji 2016 TREND informoval o situácii, odpoveďou poisťovne bolo trestné oznámenie. Nešlo však o výnimočnú situáciu, Košičania tasili paragrafy pomerne často. Žalovali dokonca klientov či ich advokátov, ktorí sa na ich postup sťažovali v médiách, čo bola rarita aj na slovenské pomery. Práve preto, že poisťovňa sa vyhýbala plneniu, čoraz viac sa objavovali obavy, že jej chýbajú peniaze. 

Matematická chyba

Problémy košických finančníkov siahajú až do roku 1995, keď ešte pod názvom Prvá česko-slovenská poisťovňa nesprávne vypočítali poistné. Ministerstvo financií ako vtedajší regulátor výpočet odobrilo. Na chybu prišiel až v roku 2007 nový regulátor poisťovníctva, ktorým sa stala Národná banka Slovenska, a poisťovňu vyzval na doplnenie rezerv. Poisťovňa sa snažila novú záťaž rôznymi spôsobmi preniesť na klientov a zákazníkom, ktorí nesúhlasili s doplatením poistného, krátila plnenie. Situácia bola čoraz problémovejšia aj pre NBS, ktorá na jar 2017 oficiálne potvrdila, že Rapid je v režime dobrovoľného ukončenia činnosti a do 1. januára 2019 musí vyrovnať všetky zmluvy. V júni na poisťovňu uvalili nútenú správu, rozhodnutie však nedoručil bežný poštár, ale policajní ozbrojenci s majákmi.

Jedným z dôvodov, prečo sa regulátor rozhodol pre policajnú asistenciu, bola snaha zabezpečiť dokumentáciu pred manipuláciou. Osobitnú úlohu pritom zohrali aj sporné pohľadávky Rapidu voči NBS. Poisťovňa sa totiž od štátu domáhala náhrady škody za „nesprávny úradný postup“ a podľa znaleckého posudku žiadala 32 miliónov eur, ktoré neskôr s úrokmi narástli až na 57 miliónov eur. Rapid tvrdil, že jeho situáciu spôsobila vina regulačných úradníkov, ktorí pôvodne odobrili nesprávny výpočet. Hoci sa to udialo na ministerstve financií, poisťovňa si ako žalovaného zástupcu štátu vybrala práve NBS a prvostupňový súd dokonca pohľadávku uznal. Spor stále nie je právoplatne uzatvorený.