Dva príbehy novej kávovej generácie

Neformálna kvapka

Martina Očenášová (23) má pohostinstvo má v krvi. Keď povie, že „vyrastala po krčmách“, neznamená to, že ako dieťa bola sociálny prípad, ale že viacerí členovia jej rodiny prevádzkovali podniky. Už tam mohla získavať „skills“, ktoré dnes využíva vo vlastnej kaviarni.

Ku káve ju odmalička ťahala vôňa a príjemný rituál zalievania, ktorý zažívala s babkou. Neskôr, keď sama pracovala v obsluhe rockového klubu, nechápala, ako z niečoho takého voňavého môže v stroji vzniknúť smradľavá brečka, ktorú si hostia „vylepšujú“ mliekom a kopami cukru a chuť vôbec neriešia.

Odtiaľ viedla cesta k hlbšiemu záujmu, čítaniu kníh a pozeraniu videí o káve. Keď potom sama zisťovala, že sa nemá kde napiť kvalitného čierneho nápoja, bol čas otvoriť si v Bratislave vlastný podnik. A to pred rokom v tandeme s partnerom Jakubom Jandíkom.

Mad Drop (Šialená kvapka) je dobrý názov. Odkazuje na povzbudzujúci účinok kofeínu aj inakosť prístupu, ktorý si mladí kaviarnici zvolili. „Všetky kaviarne sú rovnaké a ja som nikdy nechcela byť rovnaká,“ hovorí M. Očenášová.

Jakub Jandík a Martina Očenášová, Mad Drop Zdroj: Maňo Štrauch

Rozlišovací znak je už v zameraní kaviarne na výberovú kávu. Čiže na plodinu najvyššej kvality, ktorá tvorí len štyri či päť percent celkovej produkcie kávy. Od klasickej suroviny sa odlišuje tým, že sa špeciálne dbá na podmienky pestovania, zbiera, triedi a spracúva sa ručne a potom nesmeruje na burzu, čiže nestáva sa komoditou, ale ide priamo k distribútorovi, ktorý sa na výberovú kávu špecializuje. Od neho smeruje k pražiarom alebo priamo do kaviarní, ktoré si kávu napražia. Výsledkom je káva, ktorá môže chutiť ako jahodový džem, ananás, karamel či jazmínové kvety.

Ďalšia svojskosť Mad Dropu je v prístupe. „My sme tu hlavne pre seba,“ hovorí M. Očenášová. Môže to znieť arogantne, no je za tým jasná logika. „Ide o to, aby sme sa tu my sami cítili príjemne, lebo potom dokážeme odovzdávať nejakú hodnotu. Neviem si predstaviť, že by som v prostredí, kde mi niečo nesedí, dokázala zo seba dostať sto percent.“

Výsledkom je neformálny prístup k zákazníkom, priame tykanie či hudobný podmaz podľa vlastnej nálady. Na začiatku išlo o pokus, čo zákazníci vydržia. „Ukázalo sa, že sa ľuďom páči, keď sa im niekto nevtiera a nespráva sa k nim, ako keby boli z porcelánu. Cítia, že sa tu môžu uvoľniť a cítiť sa tu ako doma,“ hovorí kaviarnička.

Hlavnú časť vstupnej investície do kaviarne zhltol kávovar. M. Očenášová vysvetľuje, že podstatné je, čo a ako sa na stroji dá nastaviť. Ekvilibristika s tlakom a teplotou dokáže generovať jemné finesy v chuti hotovej kávy. Keďže kapitál natiekol do technológie, zariadenie i pult si kaviarnici sčasti zhotovili sami. Ich cieľom však aj tak nebolo zaplniť priestor mobiliárom a snažiť sa vytrieskať čo najviac peňazí.

Ako vznikla medzi mladými celá tá kaviarenská kultúra? – chceme vedieť. „Prišla nová éra ľudí, ktorí chcú niečo zmeniť. Plakaním nad pivom, ako to bolo doteraz, sa nič nezmení. Možno preto káva – povzbudzuje, a preto sa nad ňou vymýšľajú nové veci. Aj mne veľa vecí napadlo práve v kaviarni,“ tvrdí M. Očenášová.

A pointu doťahuje ešte ďalej: „Ja som taká stará ako Slovensko. Cítim, že celý národ akosi dospieva. Éra, že všetko zapijeme 50-centovým pivom, sa skončila. Chceme niečo viac. Dozrievame.“

Praženie ako vášeň

Tomáš Novák (31) vysvetľuje, že keď prestal piť alkohol, začal hľadať iné chuťové zážitky. Keď mu iba pitie kávy prestalo stačiť, začal aj s pražením. Najprv len doma, pre seba, podľa návodov z internetu. „Začal som klasicky s popcornovačom, potom som si kúpil malú pražičku,” hovorí o raste svojej vášne. Prístroj na popcorn je nízkonákladovým začiatkom domáceho praženia kávy, lacnejším spôsobom už je len