Duša aeromobilu: Nie je jednoduché spraviť niečo, o čo sa ľudia snažili sto rokov

Keď už si povedal, že zvoľní pracovné tempo, prišiel pred piatimi rokmi jeho kamarát Štefan Klein s projektom lietajúceho auta a slepou uličkou, do ktorej sa dostal. Odvtedy vo dvojici robia malú revolúciu na cestách i na nebi. Naraz.

Model lietajúceho automobilu AeroMobil 3.0 predstavili v stredu na konferencii inovácií Pioneers Festival vo Viedni.

Zdroj: Michal Matloň

Je priam nemožné sa s vami stretnúť, čo vás v poslednom období tak vyťažuje?

Aeromobil, ktorému sa venujem na 110 percent. Je to veľmi zábavný a emocionálny projekt. Nie je jednoduché spraviť niečo, o čo sa ľudia pred nami snažili sto rokov. Máme skvelý tím a v súčasnosti predstavujeme prototyp AeroMobilu 3.0. Mám takú zvláštnu funkciu, lebo som výkonný riaditeľ a investor v jednej osobe. A spolu so Štefanom Kleinom dušou projektu. Pracujeme na tom deň aj noc. Už to je malá firma, vyrástli sme zo start-upu.

Doteraz ste robili na biznisoch a viedli projekty, ktoré sú nehmotné. Teraz je tu tvrdý technický oriešok – lietajúce auto. V čom je to iné?

Tiež som nad tým takto rozmýšľal. Vo svojej podstate sú si však hmotné a nehmotné projekty podobné. Aj ako režisér som musel dať dokopy celý tím od osvetľovačov, dramaturgov, hercov, aby všetko pri predstavení bolo, ako má byť. V AeroMobile sú iné profesie – konštruktéri, inžinieri, elektrikári, právnici. Ale treba ich rovnako vedieť motivovať a zapáliť pre spoločnú vec. V tomto je vedenie ľudí rovnaké. Robím vlastne iba dve veci, asi tie, ktoré mi celý život idú. A to je analyzovať a na základe toho improvizovať. Keď som v divadle dostal napríklad text Shakespeara, tak som ho analyzoval a rozmýšľal, čo tým chcem v dnešnej dobe povedať. A potom sme s hercami improvizovali, až z toho bolo predstavenie. Rovnako sme dostali zadanie v reklamke, ktoré sme analyzovali, až sme sa dostali k riešeniu, ako pre klienta spraviť kampaň, ktorá ho vystrelí od konkurencie. A v tejto práci je to podobné – analyzujeme všetky technické či legislatívne limity a medzi ne sa snažíme zapasovať lietajúce auto.

Nepôsobíte príliš ako tímový hráč. Do akej miery vystupuje vo vašej manažérskej práci ego? Musíte mať ako šéf posledné slovo?

Chápem, že ako umelec, režisér, ako aj agentúra používame predovšetkým moje meno. Ale nie kvôli externému egu, bol to pre mňa vtedy osobný záväzok. Aj veľké zahraničné agentúry nesú meno zakladateľov nie kvôli ich egu, ale ako záruka kvality garantovaná ich menom. Pokiaľ ide o štýl riadenia, asi by sa zišlo spýtať mojich kolegov v AeroMobile. Osobne sa nevidím ako typ egocentrického vodcu. Skôr sa vnímam ako režisér, ktorý si je vedomý dôležitosti ľudí okolo seba. Metaforicky – rád sa pozerám z diery v opone, či sa obecenstvo smeje, keď sa má smiať, plače, keď má plakať, a či je na konci predstavenia spokojné.

Ako sa zrodilo vaše priateľstvo a partnerstvo so Štefanom Kleinom?

Naše osudy sa v živote presekli niekoľkokrát. Štefan je o niečo starší, ale tým, že má dve vysoké školy – okrem techniky aj Vysokú školu výtvarných umení, ktorá bola iba pár krokov od mojej Vysokej školy múzických umení, tak sme sa poznali z barov, reštaurácií. Naháňali sme tie isté baby. Zaujímavé je, že on ma oslovil s AeroMobilom práve na základe toho, že ma pozná 25 rokov.

AeroMobil je ešte predrevolučná idea. Je pravda, že Štefan Klein na ňom chcel preletieť hranicu a emigrovať?

To sa treba spýtať jeho, ale je pravda, že idea lietajúceho auta sa u neho vytvorila na základe túžby po slobode. Sloboda aj v cestovaní. Boli to časy, keď sme pozerali na susedné Rakúsko a mysleli sme si, že sa tam nikdy nebudeme môcť poprechádzať. Taká revolučnosť, paradoxne, predstavujeme tretiu generáciu AeroMobilu iba pár dní pred výročím nežnej revolúcie – je priamo v DNA toho projektu. Štefan sám hovorí, že nebyť novembrových udalostí, možno by lietajúce auto bolo iba jeho jednorazová letenka na Západ.

Fotografie zobrazujú prototyp 2.5 a dizajnéra Štefana Kleina. Zdroj: Aeromobil.com

Vy sám ste boli jeden zo študentských lídrov nežnej revolúcie, ako sa táto revolucionárska povaha prejavuje vo vašom podnikaní?

Svojím malým dielom som prispel k vtedajšej zmene režimu. Nebojím sa veľkých výziev, mám rád revolučné myšlienky, originálnosť. Nemusí to byť provokatívne, ale musím tomu veriť a vtedy viem ísť proti prúdu. Moje reklamné začiatky boli búrlivé. Najprv som išiel rozbiehať v Československu svetovú reklamnú značku, vtedy tu o marketingu a reklame vlastne nikto nič nevedel. Potom som si povedal, že si to budem robiť radšej sám – s partnerom. Potom som odišiel kvôli inému pohľadu na podnikateľskú etiku a založil vlastnú agentúru v časoch, keď bolo podnikať nesmierne náročné. Nebojím sa projektov, ktoré so sebou nesú vysokú mieru rizika, že nevyjdú.

Nelákala vás revolučnosť zostať v politike? Ponuky ste určite mali.

Zastávam Bismarckovu tézu, ktorá hovorí, že kto sa nezaujíma o politiku, nemôže sa čudovať, že sa politika nezaujíma o neho. Ja nemám problém vyjadriť – niekedy aj dosť výrazne – svoj politický názor, ale sám seba nepovažujem za človeka, ktorý je politikom. Som v niektorých veciach dosť nekompromisný.

Štefan Klein vás pôvodne od investície do projektu odhováral.

Prišiel za mnou v etape projektu, keď tomu už takmer nikto neveril, dokonca ani jeho najbližšie okolie. Na Slovensku asi nemáme uznávanejšieho dizajnéra, ako je on, človeka, čo odchoval ľudí, ktorí dnes riadia dizajnové tímy svetových automobilových značiek, ako je Škoda, či dizajnovali vozidlá ako Bugatti Veyron. Na druhej strane ho niektorí vnímali, že sa venuje nejakému nereálnemu projektu lietajúceho auta. Pred piatimi rokmi hľadal niekoho, kto by dokázal jeho lietajúce auto zreálniť, oživiť a priniesť na trh. Spýtal sa ma, či by som s ním do toho nešiel. Bol zaskočený, keď som povedal áno. Potom za mnou ešte párkrát bol, že je to rizikové a   môžem prísť o peniaze. Hovorím, že to je môj problém. A pritom Štefan je ideál pre investora, on obracia každé euro.

Ako ďaleko ste dnes od dokončenia a spustenia komerčnej výroby AeroMobilu?

Okolo start-upov je dnes už takmer smiešny ošiaľ. My sme taký neštandardný start-up, ktorý sa snaží spraviť niečo, čo sa ešte nikomu nepodarilo. Máme za sebou niekoľko funkčných prototypov, veľa patentov, ochranných známok a podobne, čo aj pri takom malom tíme už nevyzerá ako start-up. Viacerí ľudia, najmä investori, s ktorými sa bavíme, sa čudujú, čo sme za krátky čas a pomerne málo peňazí dokázali spraviť. Dnes je pred nami fáza certifikácie, ktorá je kľúčová. Predsa len ide o ľudský život. Ideme po nevyšliapaných chodníčkoch, lebo sa potrebujeme vtesnať do byrokracie vo vzduchu a na zemi. V leteckej legislatíve sme dosť pokročili, v cestnej je to ťažšie. Ale ideme veľmi dravo za tým, robíme s najlepšími poradcami, právnickými kanceláriami na svete, aby sme mohli byť dostatočne rýchli.

So Štefanom Kleinom ste obaja kreatívni ľudia, umelci, možno rojkovia. Nechýba vám občas v tíme realista?

Ten by to možno zabil. (smiech) Veľakrát sme sa so Štefanom bavili, že dokážeme spolu spolupracovať práve preto, že sme umelci. Ale obaja sme viacúrovňové osobnosti. Štefan je úžasný dizajnér, ale zároveň geniálny inžinier. Ja som na jednej strane marketér, ale aj biznismen. Narábam s vlastnými peniazmi. V projekte nie je nič okrem Štefanových 25 rokov vývoja a potom mojich päť rokov práce a peňazí. Aj preto nám na ňom nesmierne záleží.

Ako človek, ktorý by mohol ísť do finančného dôchodku s uznaním, ste sa pustili do projektu, ktorý sa môže skončiť buď ako totálny úspech alebo ako výrazný prepadák. Potrebovali ste ďalšiu výzvu?

Máte pravdu – epic fail alebo epic success, nič medzi tým. Nebavilo by ma hrať celý deň golf. Mám veľmi rád výzvy. Agentúra už dospela, je tu skvelý tím pod vedením Zuzany Ďurčekovej a rastie. Chcel som ísť aj do iných projektov, a práve ten AeroMobil má opantal natoľko, že sa mu venujem naplno. Je to mix emócií a vzrušenia z lietajúceho auta, ako aj priateľstva so Štefanom, na ktorom vzniká. A nenašiel som nikoho iného, kto by to vedel riadiť lepšie. (smiech)

Čo na to rodina?

Plány sa zmenili. Hovoril som si, že po vybudovaní agentúry zvoľním tempo a budem sa venovať deťom, ktoré majú dva a šesť rokov. Do toho prišiel AeroMobil, ktorý ma totálne pohltil. Som viac vyťažený, ako keď som rozbiehal agentúru. Ale snažím sa aj s mojím pracovným nasadením byť s rodinou. Našťastie ma manželka podporuje, vidí, že to, čo robíme, nie je nejaké panské huncútstvo.

Ako si chlapci zo Slovenska dokážu získať rešpekt, keď dnes spolutvoria legislatívu pre letectvo, respektíve budúcnosť leteckej dopravy v Európe?

Odpoveď je tragická a logická. Ako mnohé iné projekty sme museli ísť najprv von, aby nás začali rešpektovať doma. So Štefanom sme mali hodiny debát, rozhovorov o smerovaní projektu. Štefan je na Slovensku nedocenený, v zahraničí je rešpektovaný dizajnér a má skvelé meno, ktoré nás dostalo do správnych kruhov. Pamätám si, ako sme chodili na večere so zástupcami automobiliek a tých sme dokázali – po prvotnom entré, že akú fantasmagóriu vlastne vyvíjame – argumentmi presvedčiť, že to je realistický projekt. Pamätná bola minuloročná konferencia organizovaná americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír NASA v Montreale, kde sme išli so Štefanom ako dvaja skromní chlapci zo Slovenska. Jeden panel sa venoval budúcnosti leteckej dopravy, kde patrí aj door-to-door doprava, ako NASA označuje práve lietajúce autá.

Zdroj: Aeromobil.com

Ako ste sa tam dostali?

Kým ostatní tam doniesli nejaké skice, náčrty, vizualizácie, my sme ukázali, že nám to lieta. Keď sa hovorí, že obrázok je viac ako tisíc slov, tak video je viac ako milión obrázkov. Keď sme po pár sekundách videa videli reakcie tých ľudí, najväčších kapacít v letectve na svete, povedali sme si, že tak teraz ideme za náš projekt položiť aj život, aby sme ho dokončili. Prvý pokus o lietajúce auto bol v roku 1917 v Spojených štátoch. Aj Henry Ford v roku 1940 povedal, že môžete sa smiať, môžete pochybovať, ale lietajúce autá prídu skôr, ako si myslíte.

Ako si budujete kredibilitu ďalej?

Máme svoj Advisory Board, takzvaný zbor poradcov, ktorí sú špičkou vo svojich odboroch na svete. To je možno aj rada slovenským start-upom, mať nejakých svojich poradcov, mená, vďaka ktorým môžu získať kredibilitu v odboroch, kde si kredit ešte iba musia vybudovať.

Aj tím som skladal z toho najlepšieho, čo poznám. O PR sa nám stará Štefan Vadocz, ktorý vlastní aj úspešnú PR agentúru. COO [prevádzkový riaditeľ] je môj bývalý klient, ktorý bol vždy presný, náročný, precízny – Ladislav Batík. Martin Bruncko, veľmi úspešný ekonóm, mal komfortné zamestnanie v Ženeve vo Svetovom ekonomickom fóre. Ale prišiel k nám, lebo ho to chytilo. A takto môžem pokračovať.

Koľko ešte potrebujeme peňazí na dokončenie lietajúceho auta?

Práve počítame, koľko nás to vyjde. Celkom príjemne ma prekvapilo, že je to menej, ako som pôvodne rátal. Stále sú to milióny eur.

Koľko ste doteraz investovali do AeroMobilu?

Nie sme verejne obchodovateľná spoločnosť, takže táto otázka je zatiaľ predmetom obchodného tajomstva.

Určite boli aj nejaké ponuky na predaj projektu – oslovujú vás s tým skôr automobilky alebo výrobcovia lietadiel?

Ponuky boli, ale vzhľadom na prebiehajúce rokovania ich nemôžem konkretizovať. AeroMobil nie je na predaj, to viem garantovať za seba aj za Štefana. Myslím, že je skoro na investora, teraz ide jeho valuácia prudko hore. Keď si spomeniem, o akých sumách sme sa bavili s investormi pred pol rokom a teraz, tak je to obrovský skok. Zároveň nám to dáva slobodu projekt dokončiť. Keď už príde investor, bude určite ovplyvňovať ten projekt a môže to byť k dobrému alebo zlému. Sme veľmi opatrní, koho pustíme do projektu, či už to budú nejakí rizikoví investori z Európy alebo Ameriky alebo strategickí investori, napríklad spomínané automobilky. Alebo využijeme nejaké granty, teda public money, ako napríklad Tesla, ktorá dostala grant od americkej vlády.

Aká je momentálna hodnota firmy?

Myslíte, že vám odpoviem? (smiech) Toto sa mení veľmi dynamicky.

Akú marketingovú stratégiu ako reklamný expert máte pripravenú na takto unikátny produkt?

Určite vám ju neprezradím. (smiech) Musíme, samozrejme, začať s edukáciou spotrebiteľa, že tu je aj takáto možnosť – mať športiak a lietadlo v jednom. Pamätáte si, že prvé mobilné telefóny boli úplné sci-fi. Sám som si hovoril, že na čo by mi to bolo, keď mám pevnú linku. Dnes si bez toho všetci nedokážeme predstaviť život. S lietajúcimi autami to bude niečo podobné. Prví zákazníci budú takzvaní early adopters, samozrejme, dobre situovaní, lebo to auto bude aj niečo stáť...

Koľko?

Je to také malé lietadlo...

Ultralight sa dá kúpiť za 100-tisíc eur.

Ale tu máte aj športiak.

Takže 200-tisíc?

Ešte o niečo viac. Nemôžem byť konkrétny. Ale cena bude vyjadrovať unikátnosť riešenia. Práve tento týždeň sme dokončili feasibilty study [štúdia uskutočniteľnosti], ktorá mapuje globálny trh a hrá v náš prospech. Trh je veľmi otvorený prijať naše riešenie.

Kedy budete schopní predávať lietajúce auto?

Som chorobný optimista, tak to berte s rezervou. Ale nie, realisticky to vyzerá, že prvé kusy by sme mohli byť schopní dodať na prelome rokov 2016 a 2017.

Plánujete ho nechať na Slovensku?

To je ešte otvorené. Sme slovenský produkt, urobili sme doteraz skvelé promo krajine. A sme schopní to tu robiť, máme tu dodávateľov. Aeromobil má výtlak inžiniersky, ako aj marketingový. Vieme nadviazať na veľmi bohatú históriu výroby automobilov a lietadiel v regióne V4.

Boli ste v hlavných správach, na titulkách mnohých svetových médií a portálov. Koľko peňazí ste zatiaľ dali do marketingu?

Do produkcie pár desiatok tisíc eur, do médií nula. Trocha si protirečím ako majiteľ reklamnej agentúry, ale je to pravda. Celý ten ošiaľ okolo lietajúceho auta nastal po konferencii v Montreale, kde sme ukázali to video, kde to auto letí. O chvíľu boli správy o vynáleze zo Slovenska vo Wall Street Journal, Times, Fox News, CNBC či BBC. Kým som z Montrealu pristál v San Franciscu pozrieť Rasťa Tureka, tak AeroMobilom boli médiá doslova zaplavené. Moja asistentka nevedela, čo s toľkými telefonátmi a e-mailami robiť. Odvtedy sa do projektu zapojil Štefan Vadocz, chvalabohu.

Zdroj: Maňo Štrauch

Okrem Aeromobilu robíte so Štefanom Kleinom aj na vývoji mestskej trojkolky. Nestačil vám jeden šialený projekt?

V start-upoch vznikne veľakrát odbočka, taký spin-off produktu alebo technológie, ktorý je životaschopný aj sám osebe. Trojkolka Pipo má troška širší rámec, taký vizionársky. AeroMobil a trojkolka sú prepojené viac, ako sa môže zdať. Na riešenie dopravy dnes potrebujeme podľa koncepcie Štefana Kleina expanziu a redukciu. Expanziu vo forme lietajúceho auta, aby som sa dostal na dlhé vzdialenosti rýchlo a pohodlne. Zoberte si len cestu Bratislava – Praha. Okrem toho, že je dlhá, je hrozná. Lietadlom ste síce pohodlnejšie, ale celé to trvá dlhšie – check-in, kontrola či batožina. AeroMobil maže nevýhody auta a lietadla. Všimnite si, ako dnes zažívame boom cyklistiky alebo skútrov v mestách, ľudia pochopili, že liek na čakanie v zápchach a odstránenie problémov v parkovaní je redukcia. A v tomto segmente je trojkolka. Je to zvlášť firma s tretím spoločníkom – okrem mňa a Štefana – je tu Jozef Barta, bývalý výkonný riaditeľ Unicredit banky, ktorý projekt manažuje. Projekt je trocha uspaný kvôli tomu, že sme so Štefanom teraz vyťažení AeroMobilom.

Ako ste sa dostali k vašim start-upom – LokalTV, SynopsiTv či Pexeso?

Zaujímavé je, že všetky start-upy prišli za mnou, nie ja za nimi. Mnohé som odmietol, ale niektoré ma presvedčili, nie iba ideou, ale aj osobnosťou za nimi. Adrianu Kronerovú som poznal ešte z mojich divadelných čias, je jedna z najlepších odborníkov na televíziu na Slovensku. A na jej syna Jakuba, ktorý dnes riadi výrobu v LokalTV, si pamätám ešte ako na štupľa, keď sme k nim chodili na návštevu. Poviem to takto: dobrý obsah je nová mena. To vidíte v médiách. Netflix, YouTube a podobne, vidíte, že nastáva dramatická zmena. Som presvedčený, že LokalTV je skvelý koncept, s dobrým príťažlivým obsahom. Pomáham ako investor a poradca, stretávame sa raz za mesiac.

LokalTV má dokopy viac unikátnych videní ako internetové televízie Jojky (Huste.tv) a Markízy (Voyo). Je internetová televízia už ekonomicky životaschopná?

Pre mňa ako investora je potešujúce, že televízia už po roku generovala tržby. Kvalitatívne ju posúvajú ďalej nové produkty. Reklama sa stále testuje, cez branding, product placement či prenájom hrdinov ako Pišta Lakatoš pre FunFon a podobne. Testujeme viaceré možnosti speňaženia obsahu, možno neskôr aj cez spoplatnenie nejakého contentu. Cestou, ako ide LokalTV alebo Netflix, chce ísť napríklad aj HBO. Samozrejme, že LokalTV je lokálny projekt, nevieme to predávať príliš za hranice Slovenska.

A čo Synopssi a Pexeso?

Ešte mám zainvestované v dvoch týchto, nazvime to slovensko-amerických start-upoch. Najskôr som bol investor v Synopsi.TV, odporúčacej službe pre sledovanie filmov a seriálov. Rasťo Turek najprv prišiel iba kvôli nejakým radám, a nakoniec som dal dokopy aj ďalších ľudí a zafinancovali sme to v istej vývojovej etape tohto projektu. Synopsi sa aj rozbehlo, ale teraz sa venujeme viac jeho spin-offu – Pexeso, čo je platforma na sledovanie vášho videa na internete – kto si stiahol a podobne. Ešte pár mesiacov to potrebuje, ale tá trakcia je veľmi dobrá, veľmi verím produktu, ale aj Rasťovi ako zakladateľovi.

Čo by ste poradili slovenským start-upom, aby dokázali preraziť vo svete aj s malým alebo žiadnym badžetom?

Základom je dobrý produkt a dobrý tím. Bez toho sa nepohnete nikam. Môžete robiť „buzz“ [rozruch] okolo čohokoľvek. Vzbudiť záujem je ľahké, ale o to väčšia môže byť dezilúzia alebo hanba, ak za tým nie je kvalita produktu alebo tímu. Ako start-upista musíte v prvom rade veriť myšlienke, sebe a tímu, že to dokážete. Dostanete sa do situácií, s ktorými by ste nikdy nepočítali, a musíte to vydržať. Obklopte sa najlepšími možnými ľuďmi. David Ogilvy, zakladateľ agentúry Ogilvy & Matter, hovorí, že keď sa budem obklopovať trpaslíkmi, budeme agentúra trpaslíkov, ale ak sa obklopím ľuďmi lepšími, ako som ja, tak budeme agentúrou obrov. To mi je veľmi blízke. Ak dokážete ľudí okolo seba nadchnúť, vyhrali ste. A to platí pre váš tím, ale aj navonok – nadchnite médiá, zákazníkov. A nakoniec – ak vás to podnikanie nebaví, nerobte to.

Ako sa bude s autom lietať

Zdroj: Aeromobil.com

Rok 2017. Slnečné ráno ako každé iné. Raňajky, viazanka, kľúče od auta, zaviezť dcéru do škôlky. Deti ožijú, keď prifrčí športiak. Netušia, že hneď ako vysadí manažér dcéru v škôlke, softvér v kokpite posiela letový plán na let zo Senice do Ružomberka. Riadenie letovej prevádzky a okolité lietadlá sú informované o zámere pilota, ktorý dostane odporúčanú letovú hladinu do výšky troch kilometrov a informácie o počasí. K manažérskemu outfitu pribudnú slúchadlá s mikrofónom a na trávnatom letisku sa už rozprestierajú krídla AeroMobilu. Uskutoční sa predletová kontrola pomocou senzorov a kamier, roztáča sa vrtuľa a lietajúce auto sa rozbieha a pri sto kilometroch za hodinu sa odlepí od zeme. Kým zhruba po dvestokilometrovom priemere pristane v Ružomberku – opäť na tráve − ubehne necelá hodinka. Manažér stíha ešte kávu, kým prídu na aute kolegovia z Bratislavy po dvaapol hodinovej ceste. Rokovanie v miestnej fabrike sa môže začať.