Druhý pilier vynášal – tým, čo sa starali

Držia sa štátom nanútených garantovaných fondov, ktoré síce zabezpečia, že nestratia, no ani svoje peniaze nezhodnotia. Minulý rok môže slúžiť ako vhodný príklad: dlhopisové fondy zarobili v priemere pol percenta za celý rok – viac než bežné vklady, avšak menej než tie termínované. Pritom dôchodkové úspory sa ukladajú rádovo na desiatky rokov.

Na druhej strane výnosnosti stoja indexové fondy s priemernými takmer ôsmimi percentami. Ich podstatou je pritom len ukladať peniaze presne podľa zloženia dôležitých burzových indexov. Napriek rozdielu je stále drvivá väčšina, viac ako 85 percent všetkých dôchodkových aktív, naďalej v dlhopisových fondoch. Podiel indexových však postupne rastie, najmä tým, že ľudia sa dozvedajú o možnosti rozdeliť úspory medzi dva fondy.

Táto možnosť má zásadný význam: kto si na začiatku vlaňajška prehodil z dlhopisového fondu len desatinu úspor do indexového fondu, zdvojnásobil svoj výnos. A na deväťdesiat percent majetku mu stále ostali garancie. S každým ďalším percentom v prospech indexového fondu už potom výnos len rástol.

Alebo inak: priemerný sporiteľ mal vlani v garantovaných fondoch celoročný výnos niečo vyše 20 eur. Kto stavil v plnej miere na indexové fondy, zarobil viac než 360 eur, teda takmer dvadsaťnásobne viac. Aj pri rozdelení majetku napoly medzi oba fondy by to stále znamenalo bezmála desaťnásobný výnos oproti čisto dlhopisovému fondu.

Aj Richter obracia

Funkčnosť druhého piliera – teda to, že DSS už investujú bez prehnaných obmedzení štátu aj bez sledovania sa navzájom – však zaplatili sporitelia. Na účty im plynú už len štyri percentá mzdy namiesto deviatich, dohromady tak systém prichádza zhruba o pol miliardy eur ročne.

Až od začiatku budúceho roka má začať podiel stúpať, o štvrť percentného bodu každý rok. V roku 2024 tak má dosiahnuť maxima, šiestich percent zo mzdy. Čo je stále o tretinu menej, než bol pôvodný podiel. A len za predpokladu, že nová vláda po marcových voľbách túto možnosť nezmrazí či neodstráni.

Úmerne s podielom na mzde klesne i vplyv druhého piliera na dôchodok. Bude tak síce funkčný a lacný, avšak tri štvrtiny dôchodku poplynú sporiteľom pri súčasnom nastavení zo štátneho systému. Ktorý je deficitný, drahý a dlhodobo neudržateľný. Za rok 2014 prispel štátny rozpočet na dôchodky vyše 900 mil. eur, tieto výdavky budú len rásť.

Aj minister práce Ján Richter už aktuálne priznal, že