O dohodu Ukrajina, teraz vedená prezidentom Viktorom Janukovyčom, zrejme skutočne stojí. V stredu 18. septembra zámer oficiálne potvrdila ukrajinská vláda. Premiér Mykola Azarov to označil za historický krok, ktorý by mal Ukrajincom priniesť „európsku kvalitu života“. Krajina sa tak formálne vzoprela želaniu Ruska, svojho najväčšieho obchodného partnera a sily po stáročia zvyknutej výrazne ovplyvňovať diania na Ukrajine. Moskva by si želala Ukrajinu vidieť v colnej únii, ktorú buduje spoločne s Kazachstanom a Bieloruskom.

Ruský prezident Vladimir Putin jednoznačne varoval pred obchodnými a colnými sankciami, ktoré Kyjevu hrozia, ak dá prednosť tesnejšej integrácii s európskym blokom a zároveň s asociačnou dohodou s EÚ podpíše aj kľúčovú dohodu o voľnom obchode.

Rusko sa obáva nielen prílevu západoeurópskeho tovaru na ukrajinský trh, v myslení moskovských diplomatov sa pravdepodobne tradične objavujú aj úvahy o posune európskej medzinárodnopolitickej rovnováhy, nevýhodnom pre Rusko.

Špičkoví zástupcovia Európskej únie odišli minulý týždeň na Krym do letoviska Jalta na pobreží Čierneho mora, aby sa pokúsili o dve trocha si odporujúce veci. Eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle, šéf zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok či švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt chválili Ukrajinu za jej úspechy z posledných mesiacov v snahe o plnenie podmienok potrebných na podpis asociačnej dohody. „V tejto veci som veľmi optimistický,“ povedal Š. Füle denníku Kommersant.

Únia tak dáva jednoznačne najavo, že pokladá tvrdé ruské vyjadrenia voči Kyjevu za neprijateľné. Rusko podľa EÚ na prípadnej ukrajinsko-európskej dohode o voľnom obchode zarobí tiež, lebo vraj nejde o geostrategickú hru, ale o praktickú vec, ktorá by v dôsledku mohla raz viesť k zóne voľného obchodu od Lisabonu po Vladivostok. Na druhej strane sa litovská prezidentka Dalia Grybauskaitéová, ktorej krajina tento polrok EÚ predsedá, v Jalte vyjadrila, že z podpisu dohody nebude nič, ak J. Tymošenková zostane vo väzení.

Bol to práve prezident V. Janukovyč, ktorý bol po nástupe do funkcie v roku 2010 vnímaný ako politik východného strihu. Jeho oponenti končili vo väzení či v emigrácii, súdy podľa pozorovateľov začali vynášať rozsudky na politickú objednávku a ekonomiku ovládli prezidentovi milé skupiny podnikateľov.

Tohto roku na jar však boli niektorí z politických väzňov prepustení, krajina uskutočňuje niektoré potrebné reformy. EÚ však ďalej žiada predovšetkým zmeny smerom k väčšej nezávislosti súdnictva alebo úprave volebných zákonov. A vyriešenie prípadu expremiérky.

J. Tymošenková, ktorá v októbri 2011 dostala sedem rokov za zneužitie právomocí v kauze údajne zle dohodnutých podmienkach dodávok ruského plynu na Ukrajinu, má vo väzení zdravotné ťažkosti. Elegantným riešením kauzy by pre V. Janukovyča mohol byť jej odchod na liečenie do Nemecka, Kyjev to však odmieta. Osud bývalej premiérky pomáha riešiť aj misia niekdajšieho poľského prezidenta Alexandra Kwasniewského a expredsedu Európskeho parlamentu Pata Coxa.

O Ukrajine a jej postupe na ceste k plneniu podmienok asociačnej dohody by sa mali európski ministri zahraničných vecí baviť na konci októbra. Litovský samit Východného partnerstva, na ktorom by mali byť dohody podpísané, je naplánovaný na 28. – 29. novembra.

Keď prezident V. Janukovyč v Jalte odpovedal na otázku, či dá J. Tymošenkovej milosť, poukázal na stále prebiehajúce ďalšie súdne rokovanie a potrebu nájsť kompromis, s ktorým by súhlasila aj ona sama. „Bez vyriešenia tohto prípadu nepokladám podpísanie dohody za možné,“ vyhlásila k prípadu litovská prezidentka, „o tom nech nik nemá žiadne ilúzie.“ Ukrajinské médiá potom cestu zástupcov EÚ do Jalty označili za „posledné varovanie Európy“.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.