Do Žiliny nalial štát celkovo z rozpočtu 10,1 miliardy slovenských korún, čo bolo v tom čase necelých 270 miliónov eur. V Trnave bola celková suma dotácií podľa predchádzajúcich medializovaných informácií ešte nižšia.
Drahá infraštruktúra
Keď sa porovnáva samotná investičná dotácia, JLR je spomedzi troch automobiliek až na treťom mieste. Toto porovnanie však berie do úvahy len dotáciu na samotnú fabriku, z ktorej sa financujú stroje či budovy. V týchto ukazovateľoch bola podpora naozaj vyššia v Žiline aj v Trnave. No keď sa zrátajú kompletné náklady, najdrahšia je Nitra.
Jej priemyselný park je predražený, aj keď jeho náklady porovnávame s aktuálnymi cenami pozemkov na priemyselné účely. Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Pálenčár pre Denník N odhadol, že cena za štvorcový meter obdobnej pôdy v tomto regióne je v súčasnosti okolo 60 eur. Pri takejto cene by štát podľa denníka zaplatil za obstaranie pozemkov a vybudovanie infraštruktúry 310 miliónov eur. V skutočnosti to však bol dvojnásobok.
Nákladné terénne úpravy
Hlavným dôvodom boli
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?